O jave, ktorý psychológ Carl Gustav.Jung a kvantový fyzik Wolfgang Pauli nazvali synchronicitou sa toho v poslednom čase napísalo mnoho. V skratke: ide o jav, ktorý poukazuje na interakciu medzi psychickými obsahmi (predstavy, myšlienky, emócie, celkový stav vedomia) a udalosťami, ktoré sa nám v živote reálne dejú.
Súbeh udalostí
Niekto to nazýva „zvláštna náhoda“, niekto „osud“, niekto „Božia vôľa“. Avšak všetky tieto výrazy vlastne označujú onú zmysluplnú zhodu (súbeh) udalostí, ktoré na prvý pohľad nemajú žiadny vzájomný kauzálny vzťah, a predsa, keď sa udejú, dávajú nám zmysel alebo nám pomôžu uskutočniť niečo, čo by sme inak uskutočniť nemohli.
S fenoménom synchronicity má skúsenosť každý, no tí, čo si takéto javy neveľmi všímajú, majú pocit, že je to niečo výnimočné. Avšak stačí, ak si po určitú dobu začneme všímať súvislosti medzi tým, čo si predstavujeme alebo na čo myslíme a tým, čo sa nám v živote deje, a skôr či neskôr zistíme, že celý náš život je jedna veľká synchronicita. Nie je to otázka viery - je to skúsenosť.
Napríklad: akoby mimochodom na niekoho myslíme a vzápätí nám zatelefonuje alebo ho stretneme. Pracujeme na niečom, ale chýba nám nejaká informácia a v priebehu niekoľkých dní alebo dokonca hodín nám ju život naservíruje ako na podnose. A podobne.
S úctou k životu
Nie vždy sme sami pôvodcami synchrónneho javu, ale často sa staneme protagonistami v synchronicite iných ľudí. Keď si takéto okamihy začneme lepšie všímať a pozastavíme sa pri nich, môže to v nás vzbudiť bázeň a úctu.
Takéto zážitky majú totiž numinózny (posvätný) charakter – ukazujú nám zmysel života, niečo veľmi hlboké alebo vysoké, čo nás nekonečne presahuje. To samotný Život nám tak ukazuje priateľské gesto a naznačuje nám, že nie je len nejakým pustým a prázdnym miestom. Život je skutočne živý, je časomiestom, kde všetko so všetkým súvisí a my všetci sme neoddeliteľnou súčasťou tejto zmysluplnej a interaktívnej podstaty bytia.
(Ilustr. obr.: Flickr)
