Sociálne siete vytvárajú návyk, deštruujú náš mozog, znižujú naše tvorivé i komunikačné schopnosti a narúšajú naše vzťahy, tvrdí český lekár, vydavateľ a publicista Martin Jan Stránský v článku v magazíne Přítomnost. Úryvky z článku.
Dnes má Twitter 232 miliónov užívateľov, Facebook (FB) ich má viac ako miliardu. Na FB strávia užívatelia spolu zhruba 700 miliárd minút mesačne, každú minútu je tu viac než 100 000 nových žiadostí o prijatie do skupiny priateľov. Polovica užívateľov FB si pozrie vlastnú stránku každé ráno ešte prv, než vôbec urobí čokoľvek iné.
Potrebujeme sa skutočne takto a v takom rozsahu baviť s ostatnými? A robí to niečo s našim mozgom?
Mozog ako záhrada
Každý zo 100 miliárd neurónov v našom mozgu má 10 000 ďalších spojov, ktorými prostredníctvom trás dlhých celkom 160 000 kilometrov prúdia signály rýchlosťou 354 km/h. Výsledkom je tvorba tisícov miliárd miliárd (10×16 núl) impulzov každú sekundu. Tie sa potom zoskupujú v hlavných „procesoroch“, ktoré majú rôzne úlohy: niektoré sa starajú o primárne funkcie, ďalšie spájajú a integrujú informácie (napríklad frontálny lalok), ďalšie slúžia ako filtre.
Mozog sa húževnato organizuje až do ukončenia detského obdobia a čiastočne aj po ňom (práve preto malé dieťa nechápe určité veci, napríklad finalitu smrti). Spôsob, akým sa v mladosti mozog učí, ovplyvní jeho schopnosť myslenia v dospelosti. Všetko, čo sa stane prostredníctvom nášho mozgu a čo sa v ňom deje, zanechá stopy, ktoré presne určia jeho ďalší vývoj. Sme síce schopní ovplyvniť, a dokonca aj tvoriť, nové trasy a procesy myslenia až do staroby, je to však ťažšie. Budovanie mozgu je teda ako záhrada, do ktorej postupne sadíme rôzne rastliny. Od toho, ako je záhrada založená, závisí, čo v nej bude rásť. Mozog potrebuje aj pravidelne „pliesť“, aby sa užitočné rastliny (myšlienky a procesy) neudusili v burine povrchných a neproduktívnych trás a procesov.
Plytké korene
Pamäť sa tvorí tak, že neuróny prepájajú jednotlivý akt či skúsenosť do špecifickej „makety“. Aktivovať ju môže kontakt s ktoroukoľvek jej časťou. To vysvetľuje, prečo si často spomenieme na niečo len preto, že nám to niečo iné pripomenie. Sila myšlienky (makety) priamo súvisí s jej používaním: čím viac si na niečo spomíname, tým viac to zakódujeme a tým menej to zabudneme.
Ako upozorňuje neuropsychológ Dr. Ravi Chandra, informačná technologická „revolúcia“, a najmä sociálne siete, pôsobia tak, že nás postupne odďaľujú od hlbších procesov, ktorých je náš mozog schopný. Miesto toho, aby sa ľudia zastavili a premýšľali, uspokoja sa s tým, že vedia, kde sa dá niečo nájsť. Nazýva to „transakčným“ myslením – človek pri ňom nachádza ďalšie informácie iba prostredníctvom jedného a toho istého procesu hľadania. Všetko ešte zhoršuje fenomén tzv. technologického „multitaskingu“, t. j. robenie mnohých vecí naraz, napríklad textovanie, používaní FB a sledovanie televízie. Žiadna z nich neponúka možnosť hlbšieho integrovaného myslenia, navyše odpadávajú hlbšie makety a nie sú ničím iným nahradené.
Schopnosť mozgu sa v skutočnosti nemeria podľa toho, koľko rôznych úloh zvládne naraz, ale ako dokáže integrovať a zvládnuť jednu úlohu.
Dusivá aktivita
Ďalším negatívnym efektom sociálnych sietí je návykovosť. Neurochemicky totiž prebieha ich lákanie rovnako, ako keď ideme do kasína. Zväčša to nestojí za nič. Občas však príde rýchla odmena, ktorá nás nečakane vzruší. Dôsledkom je reakcia mozgu, ktorá vedie k nárastu hladiny dopamínu, chemickej látky, ktorá sprostredkúva pocity slasti. To podporuje nutkavosť a láka. Práve preto používa väčšina ľudí sociálne médiá nie na pracovné alebo vedecké účely, ale na tzv. „surfovanie. Informácie, ktoré si medzi sebou posielajú, sú však „ploché“ a jednorazové správy.
Lákanie FB je navyše permanentné, pretože internet sa nevypína. Tak sú narušené bežné denné štruktúry a paradoxne aj vzťahy, pretože nutkanie je rovnako naliehavé ako okamžite vziať vyzváňajúci telefón.
Rozklad vzťahov
Stačí sa pozrieť na (zväčša) mladých ľudí, ktorí sedia pri jednom stole v kaviarni. Každý z nich textuje s niekým mimo miestnosť. A ak práve aktívne neesemeskujú, leží ich mobil na stole a oni jedným okom stále hľadia, kedy sa rozsvieti. V ich mozgu (v ich záhrade) sa nedeje nič, čo by podporovalo rast. Štúdie dosvedčujú, že tento efekt dokonca nesúvisí s tým, či telefón používame – k trivializácii konverzácie všetkých účastníkov stačí len viditeľná prítomnosť mobilu. Pri partneroch sa môže prejaviť aj pokles dôvery.
Ďalšie štúdie dokazujú, že spokojnosť užívateľov FB sa znižuje úmerne s počtom ich „konverzácií“.
Ľudia, ktorí spolu často fyzicky hovoria, zvládajú lepšie nielen konverzáciu, ale aj riešenie problémov vrátane tých v medziľudských vzťahoch. Preto je u nich preukázaná väčšia spokojnosť. Existujú však dve výnimky. Prvá sa týka ľudí žijúcich v spoločenskej izolácii. Ich spokojnosť i zdravotní stav sa naopak môžu zapojením sa do sociálnych sietí zlepšiť. Druhá zaznamenáva spokojnosť a nižšiu rozvodovosť manželstiev u dvojíc, ktoré sa zoznámili cez FB či internet. Vysvetlením môže byť väčšia možnosť selekcie a tiež potvrdenie spoločných záujmov či vlastností ešte prv, než sa obaja do vážneho vzťahu pustia.
Dieťa a počítač
Keď deti používajú ruku na písanie a nie na pohyb počítačovej myši alebo na písanie na klávesnici, posilňujú tak integráciu rôznych častí mozgu s pohybovým aparátom. A to môže spätne podporiť aj reč. Schopnosť reči a bohatý slovník je spoľahlivým ukazovateľom inteligencie.
Nie je priateľ ako priateľ
Okrem všetkého, čo tu už bolo uvedené, môže FB lákať dojmom priamej a dôležitej účasti v spoločnosti. Komunikácia na FB však prebieha medzi dvomi účastníkmi, ktorí sú rovnako „naladení“ a svoj dialóg považujú za spontánny a úprimný. Aj keď tento rozhovor mnohokrát nenadväzuje na vôbec nič z „externého“ sveta, účastníci ho paradoxne považujú za autentickejší a intímnejší. Vzhľadom na to ponúka „porozumenie“, ktoré postupne môže nahradiť aj živé pocity prichádzajúce, keď niekoho držíte za ruku a dívate sa mu do očí. Z udržiavania a monitorovania vlastného FB účtu sa tak stane neodmysliteľná túžba. Každý účastník FB síce dostane vlastný kanál (stránku, na ktorej si môže režírovať kult svojej vlastnej osobnosti), všetko sa však odohráva na obrazovke (sieti), na ktorej sa súčasne premieta viac než miliarda rovnakých divadiel. Štúdie dokazujú, že ak má priemerný užívateľ FB asi 130 „priateľov,“ vypadnutie ktoréhokoľvek z nich v skutočnosti neovplyvní užívateľnosť ani tok informácií pre ostatných v skupine. Užívatelia FB si myslia, že ich účasť v skupine má zásadnú rolu, ale skupina existuje veselo ďalej aj bez nich.
Kybernetická realita
Pre náš mozog je zažitie cesty k informáciám dôležitejšie, než ich rýchle získanie či dokonca než informácie samotné. Integrácia zmysluplných informácií tvorí nielen podklad, ale aj vývoj pre ďalšie procesy v mozgu, ktoré budujú medziľudské vzťahy.
Moderný kybernetický svet ponúka nespočetné množstvo informácií. Je to však plochý svet bez priehlbín, ktorý sa rozširuje podľa počtu bitov. Ožíva len prostredníctvom reakcií ľudí, čo môže mať obrovské dôsledky. Vezmeme si napríklad vznik masových protestov v Egypte.
Je to svet, v ktorom myslenie a rozhodnutie mnoho razy závisí na trendoch a nie na morálnom presvedčení a v ktorom je vo vesmíre viac odkazov než rozprávok. Je to svet, ktorý ponúka návyk a nabúranie skutočnej spokojnosti a zmysluplného konania. Tak vzniká riziko nielen dekonštrukcie mozgu, ale aj samotnej spoločnosti.
