EÚ ako celok je najväčšou a najbohatšou ekonomikou sveta. Ak chcú jej lídri vyriešiť aktuálne problémy, uplatňovať vo svete svoj vplyv a znovu získať rešpekt občanov, musia posilniť európske inštitúcie, presadzovať európske hodnoty a správať sa ďaleko ambicióznejšie, píše držiteľka Pulitzerovej ceny Anne Applebaumová vo Foreign Policy. Úryvky z textu.
Európska únia vznikla na troskách druhej svetovej vojny a rapídne sa rozrástla počas zázračného tridsaťročného hospodárskeho rozmachu, ktorý nasledoval po vojne.
Začiatkom 21. storočia bola Európska únia oslavovaná ako veľký symbol medzinárodnej spolupráce. Lenže rok 2015 sa zrejme stane rokom, keď inštitúcie Európskej únie začali zlyhávať – keď svet i samotní Európania ju začali považovať za slabú a nekompetentnú.
Je ironické, že EÚ sa stala obeťou vlastného úspechu. Zakladateľskými cieľmi európskeho projektu bolo priniesť mier pre vojnou zničený kontinent, vytvoriť spoločný trh a zjednotiť východ a západ. Začiatkom deväťdesiatych rokov boli tieto ciele viac menej splnené.
Európa začala byť taká stabilná, že sa rozhodla, že nepotrebuje mať spoločnú zahraničnú politiku ani obrannú stratégiu, že môže ignorovať alebo absorbovať náklady finančných chýb svojich menej zodpovedných členov a že sa nemusí starať o nefunkčné štáty na svojej južnej a východnej hranici.
Je zjavné, že väčšinu problémov EÚ spôsobuje odmietanie členských krajín spojiť svoje zdroje a zdieľať suverenitu – správať sa ako skutočná únia so spoločnými hospodárskymi a bezpečnostnými záujmami.
Kríze eura sa dalo vyhnúť, keby napríklad členovia eurozóny v minulosti vyžadovali koordináciu fiškálnej a bankovej politiky prv než do eurozóny vstúpi nový štát. Eurozóna by síce bola mala menej členov, no Grécko by sa bolo vyhlo bankrotu a Španielsko, Portugalsko a Taliansko by boli tiež v lepšej kondícii.
Európa by lepšie zvládala utečeneckú krízu, keby sa jej lídri rozhodli posilniť slabšie vonkajšie hranice, hliadkovať v Stredozemí s veľkými a trvalými námornými silami a zaviesť jasné predpisy týkajúce sa politického azylu, dostatočne prísne na to, aby tých, ktorí si nemôžu nárokovať na azyl, odradili od nebezpečnej cesty do Európy. Namiesto toho boli jednotlivé členské štáty ponechané napospas a neprijateľné bremeno utečeneckej krízy nakoniec postihlo Taliansko, Grécko a najnovšie aj Maďarsko.
Kým sa EÚ rozhodne konať, zväčša to trvá tak dlho, až je už neskoro. Až keď sýrska vojna prišla do Paríža, si Francúzi odrazu uvedomili, že Blízky východ nie je tak ďaleko, ako si mysleli.
Pred dvadsiatimi rokmi, keď Veľká Británia i Francúzsko mali stále ešte reálne zahraničnopolitické ambície a skutočnú armádu, až tak nevadilo, ak únia nekonala akčne. Avšak teraz má Francúzsko najslabšieho prezidenta, akého kto kedy pamätal, a Británia sa zameriava len na svoje domáce záležitosti. A pre Nemecko, ktoré je jasným ekonomickým lídrom Európy, je zo zjavných historických dôvodov veľmi ťažké hovoriť nahlas či silne o nutnosti vytvoriť bezpečnostnú politiku.
Dôsledkom je politické vákuum v Európe - ktoré sa teraz snaží rýchlo vyplniť Rusko. To je zjavné v Sýrii, kde chýba akákoľvek koherentná stratégia Západu a kde sa Putin rozhodol hájiť prezidenta Baššára al-Asada. Na Ukrajine šíri Kremeľ protieurópsku propagandu a používa vojenské a ekonomické nástroje na destabilizáciu vlády. Vnútri EÚ používa Kremeľ peniaze a médiá na podporu euroskeptických myšlienok i strán a podporuje ultrapravicové aj ultraľavicové strany. A Európa stále ešte nereaguje.
Toto mlčanie a nekonanie je podivné, pretože napriek tomu, že žiadny európsky štát už nie je medzinárodnou mocnosťou prvej ligy, EÚ ako celok je svetová najväčšia a najbohatšia ekonomika - skutočný partner pre USA a Čínu. Ak chcú európski lídri zúročiť túto skutočnosť, vyriešiť problémy roku 2015, začať uplatňovať vo svete svoj skutočný vplyv a znovu získať rešpekt svojich občanov, musia posilniť svoje inštitúcie a presadzovať svoje hodnoty vo svojom najbližšom susedstve. Ak si chce EÚ zachovať mier a prosperitu, musí sa začať správať ďaleko ambicióznejšie, doma i v zahraničí.
(Ilustr. foto: Flickr)
Prečítajte si tiež:
Anne Applebaumová: Putinov systém je neudržateľný bez násilia
Anne Applebaumová: Rusko uštedruje globalizácii nevídanú ranu
