Ťažba ropy v Arktíde je ekologicky i ekonomicky pochybná, píše na svojom blogu ruský ekologický aktivista Vladimir Čuprov. Mierne skrátený text.
Ropná plošina Prirazlomnaja. Foto: Dennis Sinyakov/Greenpeace
Ťažba arktickej ropy získala pochybnú povesť už dávno pred prvou dodávkou na trh. Táto ťažba sa spoločnosti Gazprom Nefť vyplatí len vďaka štedrej podpore zo strany ruskej vlády.
Ťažba ropy v Arktíde je sporná nielen ekologicky, ale aj ekonomicky. Príklad ropnej plošiny Prirazlomnaja jasne dosvedčuje, že ťažba ropy v Arktíde môže byť zisková iba na úkor štátneho rozpočtu, t. j. ak sa daňové zaťaženie presunie zo súkromnej firmy na občanov.
„Bola prijatá metodika, podľa ktorej sa v prípade poklesu ceny ropy zmenia subvencie zo strany štátu. Táto podpora umožní ekonomicky udržať projekt aj pri cene 80 dolárov za barel,“ povedal na tlačovej konferencii Alexander Ďukov, šéf spoločnosti Gazprom Nefť.
Dnes je plošina Prirazlomnaja celkom oslobodená od platenia daní z ťažby nerastných surovín. Dokonca neplatí ani viac než 50 percent colných poplatkov. Každým barelom arktickej ropy tak ruský rozpočet prichádza zhruba o 50 dolárov.
V prípade poklesu cien ropy na 80 dolárov za barel ráta Gazprom s kompenzáciou strát prostredníctvom ešte silnejšej podpory zo strany štátu: udržať ziskovosť bude možné iba tak, ak spoločnosť bude celkom oslobodená od colných poplatkov (dnes sú na úrovni zhruba 20 dolárov za barel).
Nemožno obísť otázku, prečo štát využíva svoje finančné prostriedky na podporu pochybného projektu ropnej spoločnosti namiesto toho, aby riešil naliehavé problémy, ako napríklad zvýšenie energetickej bezpečnosti. Rozvodné systémy sú v takom katastrofálnom stave, že na ich renovovanie je potrebných 9 triliónov rubľov.
V tomto roku by mala ropná plošina Prirazlomnaja vyťažiť v Arktíde tristotisíc ton ropy. Iste, je to relatívne nepatrné množstvo, zhruba 0,06 percent celkovej ročnej ťažby ropy v celom Rusku. Nič to však nemení na fakte, že to bude ropa nízkej kvality a bude sa musieť predávať lacnejšie než ropa typu Urals (tradičná ruská referencia pre určenie ceny ropy).
Projekt je technicky omnoho zložitejší, než ropná spoločnosť pôvodne predpokladala. Už dnes zhltol 90 miliárd rubľov, nehovoriac o tom, že výstavba trvala takmer dvadsať rokov. Navyše vďaka daňovým úľavám príde štátny rozpočet každoročne až o 70 miliárd rubľov.
Napriek tomu predstavitelia ruskej vlády tvrdia, že veterná a solárna energetika sú drahé a neefektívne. Vladimír Putin viac razy povedal, že „alternatívna energetika môže existovať, len ak bude dotovaná“.
Je však zrejmé, že ťažba ropy sa v Arktíde realizuje práve len vďaka tomu, že je štátom dotovaná.
