Počujeme to zovšadiaľ: Dôsledky klimatických zmien sa dnes prejavujú všade a bude to ešte horšie, ak si našu planétu neprestaneme znečisťovať.
Je to deprimujúce a naháňa to hrôzu. Netreba však hneď hádzať flintu do žita. Experti z celého sveta budú dokončovať tretiu časť hodnotiacej správy Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny (IPCC) a diskutovať o možných spôsoboch boja s touto hrozbou.
V politike sme boli svedkami toho, ako v roku 2009 klimatické zmeny ovplyvnili politické programy a vyvrcholili až v samit v Kodani, o ktorom sa hovorilo ako o najdôležitejšom medzinárodnom rokovaní od čias druhej svetovej vojny. Rokovania však nedopadli najlepšie. Krajiny jednotne odmietli znižovanie emisií. Politické rokovania ohľadom klimatických zmien sa tak zabrzdili a emisie ďalej stúpali.
V technologickej oblasti však dnes veci vyzerajú celkom inak. Obnoviteľná energia zaznamenala prelom – je rozšírenejšia, lacnejšia a pripravená popasovať sa so „špinavou“ energiou.
Dnes máme vo svete desaťkrát viac fotovoltickej energie, šesťkrát viac slnečnej termálnej energie a trikrát viac veternej energie než v roku 2007.
Nemecko ako jedna z najvyspelejších svetových ekonomík dnes získava takmer 25 % energie z obnoviteľných zdrojov, čo je pokrok oproti 8 % z roku 2002. Do roku 2050 plánuje využívať až 80 % elektriny z obnoviteľnej energie a postupne sa zbavovať jadrovej.
V Indii, kde sa uhoľný priemysel dusí vo svojej nevýkonnosti, korupcii a environmentálnych problémoch, solárna energia, ktorá pred tromi rokmi tvorila len zlomok percenta, sa dnes rozbieha na plné obrátky a pre investorov sa stáva ekonomicky zaujímavou.
Náklady na obnoviteľnú energiu dnes už značne poklesli. Citigroup dokonca vyhlasuje začiatok éry obnoviteľných zdrojov a tvrdí, že solárna a veterná energia stále viac konkurujú uhliu, plynu a jadru v Spojených štátoch, ktoré sú svetovou jednotkou v produkcii elektriny.
Medzinárodná energetická agentúra vyhlásila, že každá krajina môže dosiahnuť vysoké podiely veternej a solárnej energie s nízkymi nákladmi. K tomu je však potrebné zvoliť si zodpovedajúci systém. Z dlhodobého hľadiska nie je možné snažiť sa uspokojiť „starých hráčov“ a pritom budovať nový systém, ktorý funguje celkom inak. Výsledkom bude len to, že „starí hráči“ so zabehnutými obchodnými modelmi zavelia do protiútoku.
Rozhodnúť sa medzi novým a starým systémom by nemalo byť ťažké. Ropná škvrna plávajúcej vrtnej plošiny Deepwater Horizon, jadrová havária vo Fukušime, či hrozivý problém znečistenia vzduchu v Číne len urýchľujú prechod k čistejšej a bezpečnejšej dodávke energie. Zachytávanie a uskladňovanie oxidu uhličitého so snahou získať čas pre fosílne palivá nespĺňa očakávania.
Už správa prvej pracovnej skupiny IPCC načrtla, že v konečnom dôsledku znečistenie fosílnymi palivami nestačí len obmedziť. Potrebujeme tieto emisie dostať na nulu. A nie je to nemožné. Mnoho miest, regiónov, inštitútov po celom svete si už dalo za úlohu alebo už aj dosiahlo cieľ využívania 100 % obnoviteľných zdrojov na pohon alebo celkovú energiu. Dánsko, ktoré bude v októbri tohto roku hostiť schválenie správy IPCC, sa rozhodlo produkovať 100 % tepla a energií z obnoviteľných zdrojov do roku 2035 a všetku energiu do roku 2050.
Ukazuje sa, že úsilie zastaviť klimatické zmeny už viac nemusí predstavovať bremeno – pokiaľ znamená investície do čistej a inteligentnej dodávky energie. Namiesto bojov o možnosť vypúšťania emisií v roku 2050 by bolo vhodnejšie na budúci rok v parížskej zmluve odsúhlasiť, že do polovice storočia už viac nebudú pre nikoho existovať „práva na emisie“. Dnes už máme dostatočné technológie, financie aj inteligenciu, aby sme vymenili riskantný energetický systém za čistú a bezpečnú výrobu energie a tak zabránili katastrofickej zmene podnebia.
(Text vychádza v spolupráci s Greenpeace Slovensko. Ilustr. foto: Flickr/Jannis A. Schnitzer)
