(Red) | TÉMA | 18. September 2013
Situáciu sýrskych utečencov vysoký komisár OSN pre utečencov António Guterres označil za najhoršiu humanitárnu krízu na svete od genocídy v Rwande.
Najhoršia humanitárna kríza od rwandskej genocídy
Švédsky denník Dagens Nyheter informoval, že len v susedných krajinách, t. j. v Libanone, Jordánsku, Turecku a Iraku dnes žije takmer 1,8 miliónov sýrskych utečencov. Jordánsky utečenecký tábor Zaatari, ktorý funguje od júla minulého roka, je dnes s vyše 144 tisíc utečencami štvrtým najľudnatejším mestom v krajine. Krajiny Európskej únie doposiaľ prijali približne 43 tisíc sýrskych utečencov.
V júli Európsky parlament schválil opatrenia na vytvorenie spoločnej azylovej politiky, ktorá by sa mala uplatňovať od jesene 2015. Európska únia má spoločný regulačný rámec pre reguláciu humanitárnych kríz. V roku 2001, po vojne na Balkáne, sa únia dohodla na právnych predpisoch, ktoré umožňujú poskytnúť dočasnú ochranu v prípade masívnej vlny utečencov. Ako však upozorňuje švédsky denník, o azyl možno požiadať iba na území EÚ. Možnosť požiadať o azyl aj na zastupiteľských úradoch krajín únie už neexistuje, čo v praxi poväčšine znamená, že utečenci sa musia dostať do krajín únie ilegálne.
Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov vyzval členské štáty EÚ, aby prijali 12 tisíc utečencov z táborov zo susedných krajín Sýrie, pretože tieto tábory sú už preplnené. Pri hlasovaní „za to zdvihlo ruku len pár ľudí“, povedala sklamane komisárka EÚ pre vnútorné záležitosti Cecilia Malmströmová.
„Je najvyšší čas, aby európski lídri prehodnotili svoj spôsob myslenia. Ak na to nestačia humanitárne dôvody, možno by ich k tomu mohlo primäť rastúce napätie na Blízkom východe,“ pripomína švédsky denník a dodáva, že Európska únia musí spoločne zdieľať zodpovednosť za sýrskych utečencov a je potrebné zjednodušiť vstup do krajín EÚ, napríklad tak, že zastupiteľské úrady budú udeľovať humanitárne víza. Kedy, ak nie dnes?, pýta sa švédsky denník.
Švédsko ako prvá krajina EÚ udelilo sýrskym utečencom trvalý pobyt
Švédsko ako prvá krajina Európskej únie udelilo sýrskym utečencom trvalý pobyt, infomoval švédsky denník Dagens Nyheter. Denník cituje riaditeľa Švédskeho imigračného úradu Andersa Danielssona, ktorý uviedol, že vzhľadom na zhoršujúcu sa situáciu v Sýrii sa Švédsko riadilo „medzinárodným právom, ktoré nariaďuje udeliť trvalý pobyt, ak sa javí, že koniec konfliktu je v nedohľadne“. Ako informoval švédsky denník, toto rozhodnutie znamená, že 8 tisíc sýrskych utečencov bude môcť zostať vo Švédsku a môžu sa k nim pripojiť aj ich rodiny.
Bulharsko vyzýva k európskej solidarite
Bulharsko čelí vlne utečencov zo Sýrie. Bulharský denník Trud pripomína, že bulharská vláda vyzvala k „európskej solidarite“ a žiada, aby časť utečencov prijali aj iné krajiny únie. Minister vnútra Jovčev informoval, že v súčasnosti žiada o azyl v Bulharsku 4010 osôb, z toho 1465 zo Sýrie. Na podanie žiadosti čaká ďalších takmer tisíc osôb, z toho 250 zo Sýrie. Denník upozorňuje, že všetky tri utečenecké tábory budú čoskoro zaplnené až na 150 percent svojej celkovej kapacity a môže nastať humanitárna kríza. Bulharský Červený kríž preto už začal organizovať zbierku.
Nezvestní novinári
Päť mesiacov držali zvláštneho korešpondenta talianskeho denníka La Stampa Domenica Quirica v zajatí sýrski islamisti. Quricio, ktorý už v roku 2001 zažil únos v Lýbii, zmizol 9. apríla spolu s belgickým učiteľom Pierrom da Pratom. Počas piatich mesiacov o nich neboli žiadne správy. Taliansky novinár sa dostal zo zajatia počas útoku sýrskych vládnych síl proti rebelom v západosýrskom meste Al Qusayr. Podľa organizácie Reportéri bez hraníc je v súčasnosti v Sýrii trinásť novinárov v zajatí alebo nezvestných.
Ženy demonštrujú proti režimu prezidenta Bašára Asada.
Kde sú dnes intelektuáli?
Boli časy, keď sa intelektuáli dokázali jednotne vyjadriť, kedykoľvek si to medzinárodná situácia žiadala. „V prípade Sýrie sa zdá, že tieto časy sú už preč,“ tvrdí holandský komentátor v novinách NRC Handelsblad.
Ešte v júni 2011 sedem spisovateľov vyzvalo Radu bezpečnosti OSN, aby prijala rezolúciu, ktorá by umožnila zásah v Sýrii. Signatármi výzvy boli Umberto Eco, David Grossman, Bernard-Henri Lévy, Amos Oz, Orhan Pamuk, Salman Rushdie a Wole Soyinka. O deväť mesiacov neskôr 50 svetových osobností (napríklad Richard von Weizsäcker, Jürgen Habermas, či Umberto Eco) napísalo, že pre nejednotu medzinárodného spoločenstva Asadov režim nadobudol falošný dojem, že „násilné represie sú akcpetovateľným spôsobom, ako dosiahnuť svoj cieľ“. Odvtedy je však ticho – okrem Francúzska, kde Bernard-Henri Lévy, André Glucksmannem a bývalý minister zahraničných vecí Bernard Kouchner vyjadrujú svoje postoje voči Sýrii. Už minulý rok v spoločnom článku napísali, že situácia v Sýrii si žiada „rozhodnú reakciu“.
V auguste tohto roku Lévy označil čínske a ruské veto za „hanebné“ a Kouchner tiež vyzval k okamžitej reakcii voči Sýrii. Známy kanadský historik a bývalý politik Michael Ignatieff, ktorý je za vojenský zásah, sa už pred časom o postojoch k situácii v Sýrii vyjadril, že „je to pekný zmätok“.
Slabnúca Európa
Francúzsky novinár a spoluzakladateľ francúzskeho internetového magazínu Rue89 Pierre Haski konštatuje, že „od chemického útoku v Al Ghuta na predmestí Damasku sa 28 krajín únie nedokázalo na ničom jednohlasne dohodnúť“. Francúzsko a Veľká Británia boli pripravené zaútočiť, no britskí poslanci vojenský útok bez účasti ďalších 26 členských štátov únie neschválili. „Zašlo to až tak ďaleko, že predseda Európskej rady Herman van Rompuy sa pri zahájení samitu G20 v Petrohrade od izolovaného francúzskeho postoja dištancoval“. (Francúzsky denník Le Figaro to komentoval slovami, že Európska únia „nechala Francúzsko osamotené a Françoisa Hollanda v bezprecedentnej izolácii“ a že Európska únia sa v sýrskej otázke postavila skôr na stranu Putina než na stranu Baracka Obamu.)
Až na následnom stretnutí 28 ministrov zahraničných vecí vo Vilniuse za účasti amerického ministra zahraničných vecí Johna Kerryho šéfka európskej diplomacie Catherine Ashtonová použitie chemických zbraní jasne odsúdila. Francúzsky novinár ďalej pripomína, že Francúzsko sa v skutočnosti ani veľmi nesnažilo získať podporu ďalších krajín únie a Nemecku kvôli prebiehajúcej volebnej kampani trvalo dlho, kým zaujalo jasný postoj. „Na vine je však najmä permanentná chabosť Európy, a tá trvá dlhšie než sýrska kríza,“ tvrdí francúzsky novinár a dodáva, že „Európa, ktorá dokázala na svojom území nastoliť mier, dnes nie je schopná riešiť požiar pri svojich dverách“.
Avšak „nedať jasnú odpoveď na chemický útok v Sýrii by otvorilo cestu k tomu, aby naša doba zdivočela v celosvetovom meradle,“ tvrdí šéfka denníka Le Monde Natalie Nougayrèdeová. Pretože to, čo sa udialo v Sýrii, „siaha ďaleko nad rámec tohto konfliktu a dokonca aj za geografický priestor Blízkeho východu.
Stredomorie už nie je epicentrom sveta
„Skutočnosť, že dnes nikto nechce zomrieť pre Sýriu, je tiež dôsledkom zmeny postavenia celého Stredomoria,“ myslí si šéfredaktor internetového vydania La Tribune Robert Jules. „Región, ktorý bol po stáročia kultúrnym, obchodným a politickým epicentrom sveta, je dnes roztrieštený a bez jednotnej budúcnosti.“ Vývoj tzv. Arabskej jari, izraelsko-palestínsky konflikt, či demonštrácie v Turecku sú príkladmi neistoty, nestability a straty vplyvu tejto oblasti. Stredomorský priestor už nie je v hlavnom ťažisku sveta a je veľmi nesúrodý. Populácia 22 prímorských štátov zahŕňa 475 miliónov ľudí rôznych kultúr a náboženstiev.
Ambicióznou európskou iniciatívou je Únia pre Stredomorie, ktorá združuje 43 členov, no práve „pre svoju veľkosť a spôsob vedenia nie je veľmi operatívna“ a aj „záujmy jej členov sú odlišné“. Európa nemá v povahe smerom von „presadzovať tvrdú silu, má však všetky prostriedky na to, aby postupovala mierovou cestou a uplatňovala mäkkú silu na rozvoj spolupráce v tejto oblasti prostredníctvom bilaterálnych i multilaterálnych dohôd. Na to však ona sama musí byť jednotná,“ myslí si francúzsky novinár. Podľa neho aj napriek dnešnej situácii predsa len má Stredomorie v budúcnosti šancu opäť sa stať hospodárskou veľmocou. Nateraz je však Sýria krvavým príkladom destabilizácie južného pobrežia Stredozemného mora.
- (red; foto: FreedomHouse)
