Minister Richter opäť raz ukázal, že nie je schopný zvládnuť základnú terminológiu práva sociálneho zabezpečenia. Na tlačovej besede v háve nabubrených slovných zvratov potáral hneď niekoľko nezmyslov.
Podľa ministra práce „doba dĺžky práce sa započítava do celkovej doby dĺžky práce do … dôchodku“. Nevedno, v akých jednotkách sa meria doba dĺžky, dokonca aj dĺžka doby je problém. Poznáme dĺžku obdobia meranú v časových jednotkách. To je však len menší problém. Pán minister, v ktorom zákone je nejaká dĺžka práce ukazovateľom, ktorý podmieňuje výšku dôchodku? Nič také neexistuje. Ani doba zamestnania nie je parametrom ovplyvňujúcim určenie výšky starobného dôchodku. To by minister Richter po jeden a pol roku vo funkcii azda už mohol vedieť. Započítava sa totiž obdobie dôchodkového poistenia.
Z toho, čo minister Richter zverejnil, sa obdobie zamestnania pre vybrané skupiny osôb započíta do obdobia dôchodkového poistenia bez zaplatenia poistného. Minister práce zrejme zabudol, že ústava garantuje rovnosť v právach. Bude zaujímavé sledovať, ako bude chcieť vyriešiť zosúladenie takéhoto opatrenia s ústavou, konkrétne s článkom 12.
Podľa ministra práce medzi zvýhodnené osoby patria aj osoby, ktoré dosiahli „50 percent veku života“. Ešte raz: 50 percent veku života! Toto je už naozaj taká hlúposť, že by mala byť zaradená medzi perly demografickej terminológie.
Zaujímavá doba je „doba dĺžky v evidencii nezamestnaných“. „Doba dĺžky“ je pre ministra Richtera jednoducho hit.
Ďalšou skupinou takto podporovaných osôb majú byť podľa ministra Richtera ľudia s nižším vzdelaní, medzi ktorých patria ľudia bez vzdelania. Nuž doposiaľ sme netušili, že nižšie vzdelanie sa dá dosiahnuť aj bez vzdelania.
Toto všetko odznelo z úst ministra práce Jána Richtera s fasádou bezkonkurenčnej dôležitosti a kompetentnosti.
- Ľubica Navrátilová
