V Orwellovej Farme sa zvieratká na farme pána Jonesa vzbúrili proti nehodnému majiteľovi, ktorý chľastal a zabudol ich nakŕmiť. Preto ho vyhnali a vo Veľkej zvieracej revolúcii sa zmocnili vlády.
Vedúcou silou zvieracieho spoločenstva sa stali prasatá. V priebehu Veľkej zvieracej revolúcie bola chaotická samovláda pána Jonesa nahradená riadenou tupokraciou, víťazné prasatá vstúpili do kontaktu s miestnymi farmármi, a keď nakoniec spolu rokujú v krčme a užasnuté zvieratká to pozorujú cez okno, už sa nedá dosť dobre rozlíšiť, kto je vlastne farmár a kto prasa.
Revolučné procesy bývajú nevypočítateľné a ich konce veľmi často nedobré. Presadzujú sa rôzne hlúpe nápady, napríklad, že najväčšími nepriateľmi demokracie sú politici. Heslo znie: Vráťte nám farmu! Konečným výsledkom je potom stav spoločnosti, v ktorej sa už nedá rozpoznať, kto je (ešte) človek a kto je (už) prasa. Tomu sa u nás už tradične hovorí „normalizácia“. Treba zdôrazniť, že normalizácia je to výhradne z pohľadu prasiat, a preto jej treba zo všetkých síl čeliť.
Orwellov model sveta má z hľadiska premenlivej skutočnosti jednu slabinu: je priveľmi statický: je vopred a nemenne dané, kto je (všeobecne) zvieratko a (špeciálne) prasa, a kto človek. Siahnime teda k ďalšej literárnej inšpirácii. Je ňou hra Eugèna Ionesca Nosorožec. Aj tento príbeh je jednoduchý: obyvateľstvo malého francúzskeho mestečka sa začne nekontrolovane, masovo a dobrovoľne meniť na nosorožcov.
Premenia sa všetci až na jedného jediného, ktorý zistil, že niečo také je nad jeho sily. Toto je presnejšie: prasaťom (resp. nosorožcom) sa človek nerodí, ale stáva. Znie to síce hrozivo, ale má to logický, veľmi optimistický rub: každé prasa sa môže zasa stať človekom. Spätná premena je naviac uľahčená tým, že je všeobecne považovaná za spoločensky žiaducu. Ťažkosť je len v tom, že premena človeka na prasa je veľmi ľahká, jej obeť si to obyčajne ani nevšimne a často si to hneď nevšimne ani jeho okolie. Opačný proces je dlhodobý, ťažký a náročný a vyžaduje si činnú pomoc a spoluúčasť.
A záver? Sme dnes tam, kde sme. To, o čo dnes, v nasledujúcich rokoch a desaťročiach ide, je Veľká farmárska kontrarevolúcia. Mali by sme si definovať, čo je v dnešných podmienkach sloboda, demokracia a slušnosť, teda „tradičné hodnoty“. Demokracia proti autokracii, oligarchii, byrokracii a tupokracii. Farmárstvo proti prasačinám.
Rozmlátiť veľké mesto trvalo v poslednej svetovej vojne v horšom prípade dva dni, v lepšom na jej konci už len desať minút. Odstraňovať trosky však trvá roky. Tých, čo trosky odstraňujú, pritom býva značne menej než tých, čo im pri tom prekážajú. Možnože nás bude zo začiatku málo. Možnože sa to nepodarí, pretože na to vzhľadom na svetodejinné prevratné udalosti nebude dosť času. To by však človeka nemalo deprimovať.
Verzia pre tlač
