Dogville – mestečko v tme

Sú filmy nudné, ale nezabudnuteľné. Ako napríklad Dogville. Dedinka v horách v podobe kriedových obrysov na zemi, neviditeľné dvere, viditeľné zlo…

Film režiséra Lars Von Triera si zachováva podobnú myšlienku film Prelomiť vlny, kde žena je vystavená strachu obyvateľov malej dedinky a z toho vyplývajúcej manipulácii a využívaniu. Podobne aj úloha „obete“ a „bezmocnosti“ čeliť neprávosti vás zachváti ako v Tanečnici v tme.

Cudzinka Grace uteká pred gangstrami, keď zrazu sama je obvinená z krádeže a obyvatelia dedinky sa rozhodnú ju ukrývať len za určitých podmienok. Grace má dva týždne na to, aby si ich získala a mohla zostať medzi nimi. Spočiatku nikto nepotrebuje jej služby. No podarí sa jej nemožné a získa si nových priateľov, aby sa udomácnila na konci sveta. Idylka zdieľajúcej a láskavej komunity netrvá dlho. Požiadavky obyvateľov začnú narastať, až si z Grace urobia dievča pre všetko. Je ich vlastníctvom a oni si začnú vychutnávať moc nad druhým človekom.

Zaujal ma pohľad na mesto. Takto som si v detstve predstavovala Božiu všemohúcnosť. Ak nejaký Boh je, tak by mal vidieť cez steny, mal by vidieť aj cez nás… V tomto filme si môžete vyskúšať taký Boží pohľad.

Fascinujúce sú dialógy s presným dodržiavaním určitých výrazov ako „automobilový priemysel“, čo miestami pôsobí ako čierny humor.

Aj prerod ľudí na neľudí, ich zhovievavosti na hnev a neúčasť. Grace sa vôbec nezmenila, zmenili sa len informácie o nej. Všetci sa riadia neoverenými informáciami z druhej ruky, namiesto toho, aby verili vlastným skúsenosťam.

Na konci filmu s prekvapivou pointou som pochopila, že Grace skúsila najprv jeden extrém (maximálna dobrota, odpúšťanie a viera v ľudí, ktorí jej ubližujú) a potom sa vrátila k druhému extrému, k tomu, pred ktorým utekala. Stala sa opakom svojej túžby. Iste, dalo by sa povedať, že sa ani v jednom prípade nevzdala svojho cieľa: urobiť svet lepším. A ani v jednom prípade si nedávala žiadne vnútorné hranice. Jej viera sa javí dosť fanatická, ako aj celé jej správanie. Preto záverečná úvaha o arogancii (povýšenosti, domýšľavosti) je v istom zmysle namieste. Napokon zapochybujete o Grace a zostanete zmätení z jej roly obete.

Celé mestečko bola jedna veľká modelovka. Kulisy si dosadí každý sám a v charakteroch obyvateľov nájdete svojich známych a možnože aj seba. Všetci akoby jednali logicky a s pribúdaním udalosti „očakávate“ bez morálneho hodnotenia. Len Grace konala neštandardne v jednom aj druhom prípade.

A tak zostalo slovo „arrogant“ v mojej podvedomej rezonancii. Kto vlastne opustil koho? Grace opustila mestečko? Alebo mestečko opustilo Grace?

  • Ivana Adamcová

pošli na vybrali.sme.sk
Email This Page
Print Friendly

Autor: Ivana Adamcová

V Global magazíne píše o spoločenských, náboženských a kultúrnych témach. Venuje sa tiež ženskej spiritualite.