Mladí ľudia na demonštrácii v Kyjeve 8. decembra 2013.
Foto: Flickr / Ryan Anderson.
Demonštrácie priazne k Európskej únii sú už natoľko zriedkavé, že si zaslúžia povšimnutie. „EÚ pohltená dlhovou krízou, snahou o ekonomický rast, bojom proti nezamestnanosti, rozmachom populizmu a vlastným rozširovaním zabudla, že stále je veľmi príťažlivá. Pre ľudí, ktorí žijú uprostred nefunkčného právneho štátu, je Európa symbolom nádeje na slobodu, demokraciu a modernosť,“ pripomína denník Le Monde.
Po oznámení, že Ukrajina nepodpíše asociačnú dohodu s EÚ, ukrajinská vláda okolo spolupráce s Ruskom nerobí žiadne tajnosti. Ukrajinský premiér oznámil, že Janukovyč pôjde do Moskvy rokovať o „plánoch na ďalšiu spoluprácu“. Demonštrujúce masy občanov však vyjadrujú presvedčenie, že Ukrajina by mala radšej spolupracovať s Európskou úniou než s Ruskom.
Práve tieto proeurópske demonštrácie „sa stali katalyzátorom hlbšieho pohybu za zmenu režimu“. Oranžová revolúcia z roku 2004 ešte nie je zavŕšená.
„Ukrajina sa zastavila na polceste: pseudodemokratický štát je preniknutý systémovou korupciou a ekonomiky bez reštrukturalizácie sa neúprosne rúca. Demonštranti požadujú reformy a čistý a demokratický štát. Európsky štát,“ pokračuje francúzsky denník.
Čo môže v tejto situácii urobiť Európa? „Nemôže ani zachraňovať ukrajinskú ekonomiku ani zvrhnúť vládnu moc. Musí však naďalej ponechať na stole ponuku na asociačnú dohodu.“ A prostredníctvom hlasov bruselských predstaviteľov a členských štátov, „musí dať jasne najavo, že mierové európske ašpirácie ukrajinských občanov podporuje“.
Janukovyč nie je dobrým partnerom na vyjednávanie. Ale rokovanie predstaviteľov vlády a opozície za okrúhlym stolom, ktorej možnosť predseda ukrajinského parlamentu naznačil, musí získať podporu únie.
-
(red)
