Hystéria je zvyčajný, častý, a teda prirodzený spôsob, ako nepripravení ľudia reagujú na nezvyčajné situácie v osobnom i verejnom živote. Vo verejnom priestore, v politike, vedie k vzniku kolektívnych psychóz, ktoré zasahujú najširšie vrstvy spoločnosti.
Nezvyčajnú situáciu zažíva náš kontinent práve teraz. Podľa nemeckého ministra zahraničných vecí Steinmeiera je dnes Európska únia, ktorej súčasťou sme aj my, vystavená najväčšej skúške vo svojej histórii. To je bezpochyby pravda.
Hystéria a kolektívna psychóza bránia triezvemu, vecnému posúdeniu situácie a politickému rozhodovaniu. Preto jej teba čeliť.
Čo je pre Českú republiku v tomto okamihu najväčším a najhmatateľnejším nebezpečenstvom? Nie azda hystéria a psychóza (strach z migrácie) sama osebe, ale pokusy využiť ju k plazivej a pritom podstatnej zmene spoločenského usporiadania, ktorá otrasie vnútorným demokratickým usporiadaním a našou orientáciou na demokratický Západ.
Na hrôze z migračnej vlny sa profilujú rôzni politickí predstavitelia a zoskupenia vyznačujúce sa rôznou mierou radikálnosti: prezident Zeman, exprezident Klaus, predseda ANO a podpredseda vlády Andrej Babiš, trosky Okamurovho Úsvitu, Konvičkov Blok proti islamu a najrôznejší viac či menej nezakrytí extrémisti.
O motivácii všetkých týchto ľudí možno len špekulovať. Neukojené alebo dosiaľ celkom neukojené politické ambície, zahraničné záujmy a vplyvy, ako zvyčajne najmä z východných končín. Nie je to však podstatné. Podstatné je, že znamenajú pre politickú stabilitu a budúcnosť Českej republiky ďaleko väčšie nebezpečenstvo než všetci migranti zemegule dokopy. Pokiaľ chce niekto hľadať nepriateľov našej slobody a demokracie, nech sa zameria týmto smerom. A nezabúdajme pritom, prosím, že štandardná situácia pre demokraciu ohrozenú nejakou kolektívnou psychózou je: vlk prichádza v rúchu baránka a s tým, že ide spasiť vystrašené ovečky. V skutočnosti ich však chce – ako napokon vždy – zožrať. Vlci majú šancu len v priestore destabilizovanom hystériou.
Hystérii je možné a nutné čeliť. Slobodná spoločnosť na to má dostatočné prostriedky: je v nej zakotvená sloboda kritiky, otvorený priestor pre to, aby sa uplatnila vecnosť, triezvosť a realizmus. Hystérii naopak nemožno čeliť inou hystériou.
Hystéria sama osebe veľmi často nie je prejavom zlej vôle, ale bezradnosti, natvrdo povedané hlúposti. Zasahuje hlásateľov xenofóbie aj ich odporcov. Hlupáci, zvlášť ti sfanatizovaní, dokážu byť často nebezpečnejší než darebáci. Fanatizmus a vychytralosť navyše môžu existovať, a často aj existujú v harmonickej symbióze.
Veľký priestor pre hystériu vytvárajú médiá: slúžia mimoriadne rýchlej a pohodlnej výmene čo najväčšieho množstva informácií a názorov; zároveň sú veľkým zdrojom masovej sugescie: celospoločenská hystéria sa sem rýchlo premieta, a to zároveň celospoločenskú hystériu rýchlo a spoľahlivo posilňuje. Celkom spontánne vzniká niečo ako „falošný svetonázor“. Slobodné médiá zároveň poskytujú priestor pre kritiku a demaskovanie mylného a zavádzajúceho výkladu udalostí a rôznych falošných svetonázorov. Len je spravidla ťažšie ich demaskovať než vytvárať.
Verzia pre tlač
