Zrejme sa nedozvieme, aké obedové menu priniesli z Devína (či z Úradu vlády) do Nitry, ktoré opäť raz očarilo kardinála Korca. Tak ako kedysi stál na strane Vladimíra Mečiara, teraz stojí na strane Roberta Fica. Toho, ktorý bol členom komunistickej strany a v minulosti nemal problém uviesť, že s náboženskou otázkou je vysporiadaný, t. j., že nie je veriaci a s vierou, resp. kresťanstvom nemá nič spoločné.
Roberta Fica v prezidentskej kampani podporuje niekoľko takzvaných osobnosti, väčšinou však zo zištných dôvodov, ako spisovateľ Peter Jaroš, ktorý za účasť na obede žiada od hostiteľa nemalú dotáciu na svoju knihu. Ak by ju premiér financoval z vlastných úspor, tak sa nedá nič namietať, ale ak zo štátnych peňazí, teda z peňazí občanov, tak máme právo vedieť dôvody.
Ale späť ku Korcovi. Bol väznený komunistickým režimom reprezentovaným a udržiavaným práve tou komunistickou stranou, do ktorej Robert Fico vstúpil, navyše v čase, keď do strany už vstupovali ľudia len z karieristických dôvodov. Ak by nebol November, Fico bol zrejme nomenklatúrny káder s významnou funkciou a Korec by bol výťahárom na dôchodku (v lepšom prípade na slobode) a pod drobnohľadom ŠtB a nebol by kardinálom. Nomenklatúrny káder by si Korca ani nevšimol, alebo ak áno, tak len ako nepriateľa režimu.
Kardinál Korec sa okrem iného vyjadril, že premiér má rád Slovensko. Je to iste chvályhodné, no kto tu tvrdí, že povedzme Kiska nemá Slovensko rád? A existujú aj iní, ktorí majú radi Slovensko, otvorene sa hlásia k viere, k cirkvi a k Bohu, pranierujú korupciu a nekalé narábanie s finančnými zdrojmi a podobne. Napríklad arcibiskup Bezák. Napriek tomu bol bezostyšne vyhnaný z úradu. Je arcibiskupom, no – na rozdiel od komunistu a demagóga Fica – podpory od kardinála Korca sa nedočkal.
Verzia pre tlač
