Úryvky z článku Karla Čapka „Zatracené volby“, ktorý vyšiel v Lidových novinách 30. novembra 1928.
Pred voľbami a najmä v posledných dňoch pred voľbami nastáva s prírodnou nutnosťou akási porucha v morálnej atmosfére, ba nielen porucha, ale priam cyklón. Noviny chrlia oheň a síru, hroby sa otvárajú a z nich okrem iného zápachu vystupujú dávno mŕtve aféry. Kdekto v redakcii … sa ide roztrhať, aby našiel niečo, čím by rozčúlil čitateľov na niekoho z druhého tábora.
Keby sa malo hodnotiť podľa novín, museli by sme chodiť s penou na hube alebo so živelným rozhorčením proti darebákom iných politických náterov. V skutočnosti je celé to rozčúlenie len volebná lož. V skutočnosti ani tí, čo sú v predvolebnej horlivosti ochotní ohovoriť kandidáta inej strany zo siedmich vrážd, troch krádeží, nevery, podvodu, sprisahaní proti republike, falošného svedectva, korupcie a vôbec kadejakého darebáctva, to nerobia z volebného nadšenia, ale robia to „len tak“ najmä preto, že sú za to platení. A práve táto neúprimnosť, táto nezodpovednosť, postoj, že ani z toho najhoršej doráňania druhých krv netečie, robí volebnú atmosféru takou neznesiteľnou, presnejšie takou nedôstojnou…
