Rôzna motivačná a ezoterická literatúra typu „Milionárom ľahko a rýchlo“ chce predať ilúziu, že „môžeme byť, kým chceme, stačí len…“. Ibaže toto nie je nič iné ako živenie nášho ega. Autori takejto brakovej literatúry parazitujú na ľudskom utrpení a túžbach a odkrývajú niečo, čomu často ani sami do hĺbky nerozumejú.
Výsledok je často taký, že človek podľahne márnym túžbam, ešte viac sa ponorí do svojho ega a neraz zostane nadlho trčať v iluzórnej pasci, ktorá mu prinesie ešte viac utrpenia a nakoniec aj sklamanie. Mnohí, ktorým sa niečo také prihodí, dokonca zanevrú na duchovné hľadanie ako také a nadobudnú presvedčenie, že to celé je len prázdna bublina. Skutočnou bublinou však nebolo ono duchovné hľadanie, ale ilúzia, ktorej človek podľahol.
Ezoterická literatúra, ktorá nevedie k skutočnému sebapoznaniu a oslobodeniu od egoizmu, spôsobuje nevedomému človeku ešte hlbšie ponorenie sa do márnosti, bezradnosti a nezmyselnosti. Avšak duchovno, ktoré chce byť skutočnou cestou k pravde, je k človeku v istom zmysle trochu „krutejšie“, pretože ho okrem iného vedie aj k pravde o sebe samom, nehovoriac o tom, že uvedené brakové ezoterické tvrdenie (že môžeme byť, kým chceme), vonkoncom nie je pravdivé. Človek totiž nemôže byť, kým chce.
Pravda nie je iluzórna a predovšetkým nie vo sfére ducha. Oproti brakovému ezoterizmu, ktorý sľubuje holuby na streche, skutočné duchovno a skutočné poznanie dáva človeku „iba“ vrabca do hrsti. Pravda je však práve preto v konečnom dôsledku nekonečne krajšia než akákoľvek ilúzia. Skutočná pravda totiž človeka vždy spojí so sebou samým. A to spravidla tak, že ho postupne vyvedie z ilúzií ega.
To, kým skutočne sme, je nekonečne príťažlivejšie než to, čo sme si vysnívali v našom egu. Pravá sebarealizácia teda vždy predpokladá skutočné sebapoznanie. Túto cestu si nemožno skrátiť, ani na nej nemožno podvádzať. Je to cesta omnoho ťažšia, než tá, ktorú ponúkajú sľubovači nereálnych zázrakov vo svojich brakových knihách. Je to cesta k realite vlastného života.
Inými slovami: nechcime byť čímkoľvek, buďme tým, kým skutočne sme. Neunikajme do ilúzií, ktorými nás opája naše ego. Osud nevedia prijať len tí, čo sa k svojej ilúzii pripútali viac než k pravde o sebe. Ale tí, čo sa naozaj stávajú sami sebou v ťažkých zápasoch s vlastným egom rozpúšťajúc ilúzie o sebe, sú na ceste k pravde a k skutočnej sebarealizácii.
Takáto akceptácia vlastného života a svojho údelu, či osudu v žiadnom prípade neznamená pasívne sa oddať životu, nech nás zavedie, kam chce. Znamená to – na rozdiel od brakových, zväčša komerčných ezoterických ilúzií - úsilie poznať, kto sme, odkiaľ a kam kráčame a zároveň chcieť byť práve tým, kým máme byť.
Verzia pre tlač
