Spoločnosť starne a s vážnymi demografickými zmenami môžu prísť aj vážne ekonomické problémy. Napriek tomu však kritérium veku postupne ustúpi do úzadia a nahradí ho kritérium vzdelania a kvalifikácie.

Vzdelaní a vysoko kvalifikovaní ľudia pracujú čoraz dlhšie než menej vzdelaní a menej kvalifikovaní. Inovácie zvyšujú príjmy tých prvých, zatiaľ čo tých druhých odsúvajú do úzadia. Priepasť medzi týmito dvomi skupinami sa prehlbuje, upozorňuje v redakčnom článku denník The Economist.

„Svet je na prahu obrovského nárastu počtu starších ľudí. V najbližších dvoch desaťročiach sa populácia ľudí vo veku 65 rokov a viac takmer až zdvojnásobí,“ upozorňuje ďalej britský denník.

Ekonómovia boli dlhý čas presvedčení, že obrovský nárast počtu starších ľudí povedie k spomaleniu hospodárskeho rastu, prípadne k stagnácii a k väčšiemu zaťaženiu štátnych rozpočtov. Prehlbujúca sa priepasť medzi vzdelanými a vysoko kvalifikovanými na jednej strane a menej vzdelanými a nízko kvalifikovanými na druhej strane však dnes znamená, že sa mení náš základný pohľad: delenie na starších a mladších ľudí už nie je prvoradé, upozorňuje Economist. Miera zamestnanosti klesá medzi menej kvalifikovanými mladými ľuďmi, zatiaľ čo starší vzdelanejší a kvalifikovanejší ľudia pracujú dlhšie.

Väčšina katastrofických scenárov nerátala s tým, že sa značne zvýši počet starších ľudí aktívnych na trhu práce. Lenže práca v staršom veku nemôže byť riešením stagnácie ekonomiky, pretože aktivity ľudí nad šesťdesiat rokov z mnohých hľadísk nemožno porovnávať s prácou mladých ľudí. A popritom na rozdiel od mladých ľudí tí starší významnú časť finančných prostriedkov nazhromaždených aktívnou prácou, nevracajú späť do hospodárstva.

V krajinách tretieho sveta dnes dôchodkový vek dosahuje generácia, ktorej značná časť nemá ani stredoškolské vzdelanie, takže na aktívnu prácu v staršom veku, prakticky nemajú nádej. To bude znamenať v týchto krajinách obrovskú záťaž na sociálne zabezpečenie.

Economist vidí riešenie vo zvyšovaní vzdelania a v reformách dôchodkovej politiky. Čím väčší bude počet vzdelanejších a kvalifikovanejších starších ľudí, tým ľahšie sa udržia na trhu práce, tým viac finančných prostriedkov si nazhromaždia a tým spokojnejší môže byť ich život v staršom veku. Otázka však je, nakoľko dokážu politici presvedčiť práve aktívnych ľudí staršej generácie, ktorí sú vo voľbách najpočetnejší, že je v ich záujme pracovať dlhšie, hoci to pre nich nie je jednoduché. Pretože stagnácia ekonomiky alebo prehlbovanie sociálnych rozdielov je pochopiteľne horšia možnosť, uzatvára denník The Economist.

• (red)