V roku 1982 som v televízii videl dokument o siedmich Nitranoch. Jasne a výstražne dával najavo, že moc v socializme je pevne v rukách štátnych orgánov a súdy vynášajú spravodlivé tresty vrátane trestov za vraždu Ľudmily Cervanovej z roku 1976.
Nemal som vtedy žiadne iné informácie, nevedel som to posúdiť. Tak ako mnohí iní. V tých rokoch oficiálna tlač doslova besnela, každú chvíľu boli objavení noví a noví nepriatelia režimu i odpadlíci.
Počas komunistického režimu sa jeho hlavní aktéri snažili nevyriešené „problémy“ takpovediac doraziť, verejnosť všemožne presviedčať o svojej neotrasiteľnej pravde, najmä o takej, ktorá bola vďaka niekoľkým jednotlivcom opakovane spochybňovaná. Boli to zakaždým priam modelové situácie: jasné pomenovanie nepriateľov, ich činov, hoci fiktívnych a dovedených do stupídnych výmyslov, očierňovanie, pranierovanie.
Pred pár dňami som si na takéto momenty opäť spomenul. Pripomenula mi to staronová modelová situácia: nevyriešený problém treba doraziť. Vyšla kniha bývalého novinára a príslušníka tajnej služby Petra Tótha o kauze Cervanová. Dali si záležať. Je to len prvý diel, s podtitulom, ktorý je priam návodom na čítanie: „Ako vrahovia klamali verejnosť a vysmievali sa spravodlivosti“. Okrem napätia podáva zdrvujúcu kritiku údajnej mediálnej manipulácie, založenej na vykresľovaní vrahov ako obetí.
Spomenul som si však aj na to, ako sa Nitrania dobrovoľne poddali testu na detektore lži. Podľa výsledkov ani jeden z nich neklamal, keď tvrdil, že s prípadom vraždy medičky Cervanovej nemal nič spoločné.
Myslím si, že kto má čo len trochu kritické myslenie, musel sa oboznámiť s tými 72 dôvodmi, kvôli ktorým roku 1990 Najvyšší súd ČSFR rozhodol o zrušení pôvodného rozsudku, na návrh generálneho prokurátora JUDr. Tibora Bȯhma. V októbri 1990 sa konalo verejné zasadnutie Najvyššieho súdu, ktorý poukázal na vyše 72 pochybení v pôvodnom konaní a zrušil pôvodný rozsudok i pôvodné uznesenie Najvyššieho súdu z osemdesiatych rokov. Vec vrátil prvostupňovému súdu s tým, aby rozpory odstránil.
Na Krajskom súde v Bratislave trvali pojednávania s prestávkami štrnásť rokov a rozpory nie sú odstránené dodnes. Avšak obvinení boli opätovne odsúdení. Bez dôkazov. Presnejšie v rozpore so spochybňujúcimi faktami. A s tými istými rozpormi ako v časoch socializmu a ktoré mal krajský súd odstrániť.
Pred časom natočil Robo Kirchhoff o kauze dokument, ktorého jedným z kľúčových prínosov bolo poznanie, že aktéri odsúdenia Nitranov si ani pod váhou spochybňujúcich faktov nepripúšťajú omyl a dúfajú, že vec sa už definitívne skončila, budú mať pokoj a už nikto sa ich nebude na nič pýtať.
Jedinečné je však vyjadrenie verejného ochrancu práv JUDr. Otakara Motejla (zomrel v roku 2010), niekdajšieho predsedu Najvyššieho súdu ČSFR i Najvyššieho súdu ČR, ktorý povedal, že radšej by vyzliekol talár, než aby taký rozsudok vôbec vyriekol.
