Moskva si cieľavedome buduje európske spojenectvá s cieľom destabilizovať západné demokracie. Francúzsky týždenník Nouvelle Observateur píše o tom, ako sa to deje vo Francúzsku.
„Vzniklo tiché, ale veľmi znepokojujúce spojenectvo,“ varuje vo svojom článku francúzsky novinár Vincent Jauvert.
Dňa 12. júna sa na ruskom veľvyslanectve v Paríži konala oslava štátneho sviatku Ruskej federácie. Napriek anexii Krymu boli prítomní mnohí francúzski umelci a obchodníci. Keď vstúpila Marine Le Penová s neterou Marion, veľvyslanec Alexander Orlov ju vítal širokým úsmevom. V poslednom čase sa často stretávali súkromne, teraz to bolo prvý raz, čo sa stretli aj verejne. „Kremeľ vsadil na Národný front, ktorý perspektívne považuje za schopný prevziať moc vo Francúzsku a zvrátiť európsky vývoj v prospech Moskvy,“ upozorňuje autor článku. „Veľvyslanec Ruska v Paríži Alexander Orlov sa v tichosti, no pravidelne stretáva s predstaviteľmi Národného frontu.“
Le Penová sa pomerne často vyjadruje pre ruské médiá a ubezpečuje Putina o svojej lojalite, ba nešetrí ani slovami obdivu. Dokonca sa vyjadrila, že Francúzsko by malo vystúpiť z NATO a vstúpiť do spojenectva s Ruskom. Považuje sa za Putinovho fanúšika a obdivovateľa.
„História tohto znepokojujúceho spojenectva sa začala písať pred takmer polstoročím v jednej francúzskej kaviarni,“ začína stručnú rekonštrukciu tohto spojenectva francúzsky novinár.
Jean-Marie Le Pen, otec Marine Le Penovej a zakladateľ Národného frontu sa v čase študentských nepokojov roku 1968 zoznámil s ruským maliarom Iljom Glazunovom, ktorý do Paríža prišiel na doslova proruskú misiu. Ešte v tom istom roku Glazunov namaľoval Le Penov portrét.
Dvadsať rokov si spolu dopisovali a často aj telefonovali. V roku 1991 sa v Moskve opäť stretli. Glazunov má už desaťročia mimoriadne blízko ku Kremľu a bol to práve on, kto zariaďoval Putinovu kremeľskú rezidenciu. Patril k vodcom ruského extrémistického hnutia Pamäť a bol to on, kto kedysi predložil extrémistické myšlienky Vladimirovi Žirinovskému.
Neskôr pod kuratelou Kremľa vznikla nová extrémistická strana Rodina, ktorej predseda Sergej Baburin pozval v roku 2003 Le Pena na návštevu Moskvy. Len Penovi zorganizovali raňajky s členmi Akadémie vied priamo na pôde akadémie, večeru na Zväze spisovateľov a dlhší čas strávil v rozhovore s Vladimirom Krjučkovom, niekdajším šéfom KGB. V roku 2005 na pozvanie strany Rodina opäť zavítal do Moskvy. „Rámec hodnôt, ktoré Putin presadzuje, je rovnaký, ako ten náš,“ rozplýval sa Le Pen. Pozývatelia ho obdarovali automatickou pištoľou a v sprievode Glazunova mu umožnili pozrieť si Putinovu rezidenciu.
V pozadí týchto a podobných aktivít bola „všadeprítomná KGB“, pokračuje autor článku. V takomto duchu sa pred časom vyjadril aj sám Jean-Marie Le Pen.
V roku 2011 na čelo Národného frontu nastúpila jeho dcéra Marine Le Penová, pokračuje článok francúzskeho novinára. Po tom, ako nový francúzsky prezident Francois Hollande kritizoval Kremeľ za postoj k Sýrii a francúzsko-ruské vzťahy značne ochladli, Kremeľ sa rozhodol, že musí urobiť ďalší parížsky krok. Ruský veľvyslanec v Paríži Orlov sa stretol Marinou Le Penovou a mal pre ňu návrh, na ktorý mu Moskva dala voľnú ruku. Ešte v roku 2012 s ruskou finančnou pomocou vo výške 115 tisíc eur ľudia okolo Národného frontu spustili internetovú televíziu ProRussia vysielajúcu vo Francúzštine. V roku 2013 prišla ďalšia ruská finančná podpora, teraz už vo výške 300 tisíc eur. Televízia do vysielania pozývala viacerých ruských radikálnych vodcov. Projekt však napokon skončil, pretože Rusko plánuje spustiť vlastnú satelitnú televíziu vysielajúcu vo francúzštine a s ročným rozpočtom 20 miliónov eur. Národný front s tým nemal žiadne väčšie problémy, pretože všetky serveri boli v Rusku.
V roku 2013 Le Penová vystúpila na konferencii Etika a demokracia. V Moskve ju prijal napríklad Dmitrij Rogozin, podpredseda ruskej vlády pre otázky zbrojenia a niekdajší spoluzakladateľ strany Rodina. Le Penová mala prednášku aj na pôde Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov, kde vychvaľovala Putinov režim.
V roku 2014 Le Penová vyslal svojho zahraničnopolitického poradcu, politológa Aymerica Chauprada ako pozorovateľa na krymské „referendum“. Ten verejne odobril referendum, na ktorom nenašiel nič nezákonné. A v Moskve sa súkromne stretol s oligarchom Konstantinom Malofejevom.
Ani nie mesiac po anexii Krymu Le Penová opäť navštívila Moskvu. Aj keď sa s Putinom nestretla, ten o niekoľko dní neskôr prostredníctvom televízie blahoželal Le Penovej k úspechu jej Národného frontu v komunálnych voľbách. Následne jeho strana Jednotné Rusko vyhlásila, že uzavrela dohodu o spolupráci s Národným frontom, upozorňuje francúzsky novinár.
Po návrate Le Penovej do Francúzska sa jej novinári pýtali, či jej strana dostane finančnú podporu z Moskvy. Odpovedala, že otázke nerozumie, pretože by to bolo nezákonné. Priznala však, že francúzske banky odmietajú dať Národnému frontu pôžičku a strana sa preto obrátila na zahraničné inštitúcie. „Áno, medzi nimi aj na ruské,“ musela priznať Le Penová.
- (red; zdroj foto: Wikimedia Commons)
