Keď sa Rusi organizovane preobliekajú, čoskoro už nerozoznať rybára od turistu a turistu od vojaka; všetci sú po zuby ozbrojení a na dovolenke v cudzom štáte. Nikto nevie, o čo im v skutočnosti ide a kde sa zastavia. Zato oni však vedia, že sa len bránia, alebo len chránia svojich, v každom prípade je im nad slnko jasné, kto je fašista. V takom boji je napokon dovolené všetko. A všetko je legitímne.
Aj Stalin kedysi uzatváral zmluvy a podporoval nacizmus, keď mu ten delil územia iných štátov. Ako sa napokon cítili vojnu preživší francúzski komunisti, ktorí v roku 1940 svojimi sabotážami Hitlerovi otvárali Francúzsko – na Stalinov príkaz a v mene socialistickej internacionály?
Ak niekto evidentne nedbá na protesty sveta, ba ani mnohých vlastných ľudí, deje sa niečo veľmi vážne a zlé. Niečo tragické. A popri tom sa v ruskom impériu znovu opakuje, v novšej podobe, realita aj našich nedávnych dejín: keď nesúhlasne hovoríte nahlas, zbijú vás, sledujú vašu komunikáciu, vypnú internet, zastavia rotačky, zmažú elektronickú pamäť.
Tú našu pamäť, v ktorej je uložený náš August i všetko, čo mu predchádzalo a po ňom nasledovalo, by sme si však nemali nechať vymazať.
