Tak ako v ostatných komunálnych voľbách aj v týchto nadchádzajúcich, ba teraz ešte viac, akoby sa vrece roztrhlo s nezávislými kandidátmi. Sú však všetci „nezávislí“ skutočne nezávislí? Nie je to niekedy aj nálepka, ktorá chce len niečo zakryť?
Mnoho tzv. „nezávislých“ kandidátov zakrýva svoju stranícku minulosť, niektorí dokonca aj zločinnú (aj keď nie vždy právoplatne odsúdenú), niektorí zjavne aj svoj charakter, ktorý sa pod rúškom akejsi nezávislosti aspoň na okamih môže javiť inak. Niektorí tzv. „nezávislí“ pochopili, že keď nájdu vlastnou hlavou dosť financií od sponzorov, ktorí vedia, ako to neraz v slovenskej politike i samospráve chodí, hravo sa im potom odvďačia a sami získajú významný bonus.
Zvláštnym prípadom, poväčšine smiešnym, sú „nezávislí“ kandidáti, ktorí v minulosti prešli viacerými stranami, najmä tými vládnymi, a zrazu sú nezávislí. V živote sa riadili heslom kam vietor, tam plášť, lenže dnes nevedia, odkiaľ bude vietor fúkať zajtra. Jedno však vedia, totiž, že vo viacerých regiónoch sú – pri silnej dominantnosti Smeru a fragmentácii zvyšku politického spektra – ako „nezávislí“ najľahšie zvoliteľní.
Osobitnú kapitolu tvoria „nezávislí“ kandidáti, ktorí sú aktívnymi členmi tej-ktorej politickej strany a všetky náklady volebnej (a často aj mesiace veľmi predvolebnej) kampane im hradia skrytým spôsobom ich politické strany.
Bezpochyby sú mnohí nezávislí kandidáti skutočne nezávislí, odborne zdatní, ľudsky charakterní a starosť o veci verejno-komunálne myslia úprimne.
Slovko „nezávislý“ nemôže byť zaklínadlom pre voľbu kohokoľvek. Je nutné rozlišovať a nehľadieť len na túto módnu formulku. Či občan v regióne dokáže rozlišovať, alebo či rozlišovať chce, sa už čoskoro ukáže.
