Aktualizované 8. júla 2014
| O znížení DPH |
V júli 2013 boli medializované informácie, že vláda Roberta Fica uvažuje o zmene zákona, aby ani pri poklese deficitu pod 3 % nemusela znižovať sadzbu DPH. V reakcii na tieto informácie sa vtedy úrad vlády oficiálne vyjadril, že „predseda vlády nikdy o zmene zákona nehovoril. Naopak, stále platí oficiálny postoj vlády, opakovane potvrdený v uplynulom období ministerstvom financií, že dodrží spomínaný zákon. Teda, ak deficit v tomto roku klesne pod 3 % HDP, zníži sa aj DPH.“
Skutočnosť:
Robert Fico sľub nedodržal a DPH zostane na úrovni 20 percent. Poslanci Smeru 8. júla 2014 schválili pozmeňujúci návrh k novele zákona o DPH, podľa ktorého sa vypúšťa zo zákona podmienku, že DPH má klesnúť na 19 percent, ak deficit verejných financií Slovenska bude pod 3 % HDP.
Opatrenie o dočasnom zvýšení DPH z pôvodných 19 % na 20 % zaviedla v roku 2010 vláda Ivety Radičovej. Sadzba mala na vyššej úrovni zostať dovtedy, kým neklesne deficit verejných financií pod 3 % HDP. Podľa Eurostatu za rok 2013 deficit dosiahol 2,77 percenta HDP.
Dočasné zvýšenie DPH o jedno percento Robert Fico v opozícii agresívne kritizoval. Dnes si efekt jedného percenta pochvaľuje a tvrdí, že zníženie DPH by nemalo žiaden efekt a bol by to len dar 200 miliónov eur obchodníkom.
Ešte v roku 2004 Robert Fico sľuboval, že v prípade účasti vo vláde by Smer okamžite pristúpil k zavedeniu 5-percentnej DPH na lieky a potraviny. Keď bol (je) vo vláde, nikdy tak neurobil.
| O sociálnych istotách |
Slogan „Ľudia si zaslúžia istoty“ bol volebným sloganom strany Smer-SD vo voľbách 2012. Robert Fico na tomto slogane staval a naďalej stavia svoju ústrednú rétoriku. Aká je však realita?
Skutočnosť:
Za viaceré príklady azda tie najdôležitejšie:
Od nástupu druhej vlády Roberta Fica sa zhoršuje kvalita podnikateľského prostredia. Podľa najnovšieho vydania štúdie Doing Business 2014 Slovensko v rebríčku 189 štátov kleslo v roku 2013 o šesť miest na 49. priečku. Rebríček zostavuje Svetová banka. Slovensko zaznamenalo najväčší prepad pri zakladaní podnikania, a to až o 28 miest na 108 priečku.
Zákon o hmotnej núdzi má negatívny dosah takmer na všetkých, ktorých sa týka, dokonca aj na tých, ktorí budú na aktivačných prácach. Novým zákonom sa zníži príjem bezdetných nezamestnaných, alebo nezamestnaných so samostatne posudzovaným deťmi. V prípade, že osoby v tejto skupine majú nárok na príspevok na bývanie, ich doterajšie príjmy klesnú zhruba na polovicu. V rozpore s ústavou, ktorá garantuje nevyhnutnú pomoc v hmotnej núdzi, je v niektorých prípadoch pomoc nulová.
Podstatné zásahy do systému dávok v hmotnej núdzi, ktoré prijala vláda Roberta Fica:
- Výška dávky v hmotnej núdzi sa nepatrne zvýši, ale úplne sa ruší príspevok na zdravotnú starostlivosť, čím sa celková pomoc všetkým zníži.
- Ak bude niekto vykonávať aktivačné práce od cca 43 do 64 hodín mesačne, oproti dnešnému stavu sa pomoc zníži, pretože aktivácia v uvedenom rozsahu stačila v platnom právnom stave na vznik nároku na aktivačný príspevok
- Ak bezdetní nezamestnaní manželia budú vykonávať aktivačné práce v rozsahu od 43 do 63 hodín mesačne, budú dostávať o 128, 2 eur menej než dnes.
- Nezamestnaný jednotlivec má dnes pri vykonaní aktivačných prác v rozsahu od cca 43 hodín mesačne nárok na aktivačný príspevok a celková pomoc je 181,4 eur. Po prijatí nového zákona mu nevzniká nárok na aktivačný príspevok a výška pomoci je len 117,4 eur. To znamená prepad o takmer 64 eur.
- Nezamestnaní manželia s dvomi školopovinnými deťmi v prípade aktivácie oboch v počte hodín od 43 do 63 mesačne majú dnes nárok na pomoc v hmotnej núdzi 415,3 eur. Po prijatí nového zákona to bude len 284 eur.
Viac:
Kam smeruje slovenská ekonomika alebo Ekonomické rany istoty
Nespravodlivé zmeny v hmotnej núdzi
Smer popiera socálne istoty
| O zákone o dávkach v hmotnej núdzi |
V prejave 18. decembra 2013, v ktorom Robert Fico ohlásil svoju prezidentskú kandidatúru, o. i. tvrdil, že zákon o dávkach v hmotnej núdzi „viaže vyplácanie dávok na bezúhonný život“.
Skutočnosť:
Zákon o dávkach v hmotnej núdzi ani v predchádzajúcom znení ani po novelizovaní (26. novembra 2013) nič také nehovorí.
Podľa zákona o dávkach v hmotnej núdzi je z poberania dávky vylúčená osoba, ktorá je „vo výkone väzby, vo výkone trestu odňatia slobody alebo je umiestnená v zariadení na základe rozhodnutia o zaistení podľa osobitného predpisu“, alebo „je členom komunity, rehole, spoločnosti alebo obdobného spoločenstva založeného cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou, ak podľa ich vnútorných predpisov má zabezpečené základné životné podmienky“.
Bezúhonnosť osôb členských štátov EÚ sa preukazuje výpisom z registra trestov (pre potreby prijatia do zamestnania alebo zriadenia živnosti sa trestná), alebo odpisom z registra trestov (v prípade, ak sa osoba uchádza o zamestnanie v bezpečnostných službách alebo vo vybraných štátnych službách). Výpis z registra trestov obsahuje všetky aktuálne tresty, ktoré v čase podania žiadosti o výpis platia. Oproti tomu odpis z registra trestov obsahuje všetky aj minulé tresty, t. j. údaje o každom právoplatnom odsúdení osoby, ktorej sa odpis týka, o priebehu výkonu trestu a výkonu ochranného opatrenia a odsúdeniach, hoci podľa rozhodnutia súdu alebo na základe zákona boli zahladené.
Zákon o dávkach v hmotnej núdzi teda celkom logicky neviaže vyplácanie dávok na bezúhonný život, pretože v takom prípade by z poberania dávok museli byť vylúčení všetci, ktorí boli v minulosti odsúdení, t. j. všetci so záznamo v registri trestov. Podľa zákona je vylučujúcou podmienkou aktuálny výkon trestu alebo väzba.
| O cenách plynu |
„Cena plynu stúpala vždy len za pravicovej vlády. Za druhej vlády Mikuláša Dzurindu a okamžite ako nastúpila vláda Ivety Radičovej, znovu cena plynu stúpala.“ (v televízii TA3, 15. 9. 2013). Robert Fico ešte dodal, že za jeho prvej vlády i terajšej „je úplná stabilita“.
„Keď boli pravicové vlády, vždy išli ceny hore. Keď došli ľavicové vlády, vždy boli ceny stabilné.“ (Robert Fico v relácii RTVS O 5 minút 12, 22. 9. 2013)
Skutočnosť:
Podľa údajov Eurostatu medzi rokmi 2006 až 2009, čiže počas prvej vlády Roberta Fica, cena plynu každoročne stúpala, a to z 9,1219 eur za gigajoule v roku 2006 na 10,7810 eur za gigajoule v roku 2009. To znamená nárast približne o 18,2 percent. Takže žiadna stabilita. Aj po miernom poklese ceny v roku 2010 bol nárast oproti roku 2006 stále ešte 11, 5 percent.
| O verejných financiách a deficite |
Na tlačovej konferencii 18. 4. 2012 Robert Fico tvrdil, že verejné financie sú v katastrofálnom stave, že Európska komisia má výhrady k „bačovaniu“ na Slovensku a že oficiálna správa EK o stave konsolidácie verejných financií „to bude vysvedčenie o stave vládnutia Ivety Radičovej“.
Skutočnosť:
Správa TASR z 11. mája 2012 uvádza: „Stav verejných financií na Slovensku je v stave konsolidácie, uvádza sa v dnes zverejnenej správe Európskej komisie (EK) o prognózach hospodárskeho rastu v EÚ. Komisia skonštatovala, že Slovensku sa podarilo znížiť rozpočtový deficit v roku 2011 na úroveň 4,8 % HDP voči nepriaznivému stavu z roku 2010, keď deficit bol na úrovni 7,7 % HDP. (…) EK uvádza, že na Slovensku bolo začiatkom tohto roka prijatých niekoľko konkrétnych opatrení z hľadiska krátenia rozpočtových výdavkov.“
…
„Toto je svetový rekord. (…) Takýto danajský dar, aký sme dostali v podobe deficitu, by som žiadnej vláde nechcel zaželať.“
(Robert Fico na tlačovej besede 11. 4. 2011)
Skutočnosť:
Ak porovnáme deficity v neskončených rokoch aj v celoročných údajoch, zistíme, že r. 2010 vláda Roberta Fica odovzdala vláde Ivety Radičovej verejné financie v oveľa horšom stave.
V roku 2009 bol deficit 8 %, v r. 2010 7,7 % HDP. V roku 2011 bol podľa predbežných údajov deficit 4,8 %. V absolútnych číslach bol deficit v rokoch 2009 a 2010 na úrovni 5 mld eur. V r. 2011 na úrovni 3,3 mld. eur. Vláda Ivety Radičovej r. 2011 znížila deficit o 2,3 mld. eur. Už z týchto základných údajov je zjavné, že prvá vláda Roberta Fica odovzdávala verejné financie v horšom stave, ako vláda Ivety Radičovej.
„Aprílové čísla ukazujú, že deficit za prvé štyri mesiace tohto roka bol už len o 152 miliónov eur vyšší ako vlani v rovnakom období. Potvrdilo sa, že hlavný problém boli neskoršie príjmy z daní, lebo termín daňových priznaní tento rok padol na 2. apríla. (…) Bývalý štátny tajomník ministerstva financií Vladimír Tvaroška horšie rozpočtové čísla v marci vysvetľoval aj meškajúcimi platbami z Bruselu. (…) Potvrdil sa aj vplyv toho, že daňové priznania mohli občania aj firmy podávať ešte aj druhého apríla, čo bol aj posledný termín na úhradu daňových nedoplatkov. Aprílové čísla ukazujú, že daňové príjmy v porovnaní s marcom narástli o viac ako miliardu eur. Stúpli na tri miliardy eur, čo je takmer tretina tohtoročného plánu.“ (SME, 2. 5. 2012)
| O nezamestnanosti |
Robert Fico ako opozičný poslanec (2010-2012) o nezamestnanosti raz tvrdil, že „máme najväčší počet nezamestnaných za posledných desať rokov“, inokedy, že za osem rokov.
Skutočnosť:
Podľa údajov Štatistického úradu SR v 3. štvrťroku 2011 bola nezamestnanosť 13,1 %. Za prvej vlády Roberta Fica bola nezamestnanosť omnoho vyššia: napríklad v 1. štvrťroku 2010 bola 15,1 % a v 2. štvrťroku 2010 to bolo 14,4%.
Okrem toho podľa údajov ŠÚ SR nezamestnanosť za 1. štvrťrok 2011 medziročne klesla z 15,1 % z čias prvej vlády Roberta Fica na 13,9 % za vlády Ivety Radičovej. Podobne aj v 2. štvrťroku 2011 miera nezamestnanosti medziročne klesla, a to zo 14,4 z čias prvej vlády Roberta Fica na 13,1% za vlády Ivety Radičovej.
Podľa údajov Eurostatu bola nezamestnanosť počas celého roka 2005, ale napríklad aj v októbri, novembri a decembri 2009 (t. j. za prvej vlády Roberta Fica) a dokonca celý rok 2010 vyššia než v čase, keď Fico vyhlasoval, že je najvyššia za posledných desať, resp. osem rokov.
Podľa štatistík ÚPSVaR bola miera evidovanej nezamestnanosti v období od januára do júla 2004 každý mesiac vyššia než v decembri 2011. Podľa tejto štatistiky bola miera evidovanej nezamestnanosti napríklad v januári 2004 až 16,6 %.
Nech sa pozrieme na akékoľvek štatistiky, všetky potvrdzujú, že Fico v opozícii o nezamestnanosti permanentne klamal.
| O voľbe generálneho prokurátora |
„Zvoľte koho chcete, ale zvoľte ho v tajnej voľbe.“
„Keby ste Čentéša zvolili v normálnej tajnej voľbe, prišiel by som a podal mu ruku.“
(Robert Fico v relácii Na telo, 22. 5. 2011)
Skutočnosť:
Doc. Čentéš bol zvolený za generálneho prokurátora v tajnej voľbe v NR SR 17. júna 2011. A nie je známe, že Robert Fico by mu bol podal ruku, naopak…
…
„Pri pánovi Trnkovi ak si dobre pamätám, bola široká politická dohoda všetkých politických subjektov.“ (Robert Fico v relácii V politike, 6. februára 2011)
Skutočnosť:
V roku 2003 v tajnej voľbe v druhom kole Dobroslav Trnka dostal 84 hlasov. Podľa medializovaných informácií ho podporili poslanci KDH, SMK, ANO, Smer, KSS a nezávislí poslanci okolo Ivana Šimka. Poslanci SDKÚ-DS a HZDS hlasovali za J. Bernáta.
V danej diskusii na námietku B. Bugára, že nebola zhoda všetkých politických subjektov, Robert Fico odpovedal, že „dobre, bolo nejakých 113 alebo 114 poslancov“. Ani toto však nie je pravda.
| O hospodárskom raste |
„Moja vláda odovzdala krajinu s najvyšším hospodárskym rastom v Európskej únii.“ (Robert Fico 6. marca 2011 v relácii O 5 minút 12)
Túto nepravdu zopakoval viackrát, napríklad 23. 10. 2011 v relácii Na telo, alebo 6. mája 2012 v relácii O 5 minút 12.
Skutočnosť:
Podľa údajov Eurostatu v roku 2010, keď Robert Fico odovzdával vládu, Slovenská republika nemala najvyšší hospodársky rast. Slovensko malo hospodársky rast na úrovni 4,4 % (rovnako ako Fínsko), vyšší malo Švédsko (4,5 %) aj Luxembursko (5,5 %).
| O realokácii eurofondov |
„… s predsedom SAV nikto nikdy nehovoril…“
(Robert Fico 6. marca 2011 v relácii O 5 minút 12 v súvislosti s realokáciami eurofondov)
Skutočnosť:
SAV v tom čase mala na svojej internetovej stránke informáciu, že predsedníčka vlády SR a predseda SAV dňa 4. marca 2011 spolu rokovali na tému čerpania eurofondov a taktiež bolo zverejnené spoločné vyhlásenie predsedníčky vlády a predsedu SAV, v ktorom uvádzajú minuloročné dátumy spoločných rokovaní, ich obsah aj postup, ktorý bol dohodnutý, ako aj ubezpečenie zo strany predsedníčky vlády, že z operačných programov Vzdelávanie a Výskum a vývoj „v prípade ohrozenia vyčerpania všetkých zdrojov sa presunie len taká časť, ktorú nebudú schopní v rámci predkladaných projektov reálne vyčerpať“.
| O privatizácii |
Počas vlády Ivety Radičovej jednou z obľúbených neprávd Roberta Fica bolo tvrdenie, že vláda Ivety Radičovej ide privatizovať strategické podniky. Hovoril o tom napríklad 16. januára 2011 v relácii O 5 min 12: najprv sa spýtal: „V čom je napríklad národnoštátny záujem pokiaľ ide o privatizáciu teplární?“ a hneď potom dodal: „Teplárne sú predsa strategické podniky.“
Skutočnosť:
V Programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej bolo uvedené: „Vláda SR nebude privatizovať strategické podniky. Podporí však kroky k zefektívneniu fungovania vybraných podnikov so štátnou účasťou vrátane odštátnenia teplární či zostávajúcich zvyšných podielov v podnikoch s vplyvom vlády, napríklad v autobusovej doprave.“
Strategické podniky sú v zákone (č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších zmien a predpisov) definované ako podniky, ktoré majú charakter prirodzeného monopolu v Slovenskej republike. Teplárne v zmysle zákona nie sú strategické podniky.
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v čase prvej vlády Roberta Fica štátna Bratislavská teplárenská predala lukratívne pozemky v centre Bratislavy skupine finančnej skupine Penta a Tepláreň Košice odstúpila zahraničnému investorovi výrobu tepla v Prešove.
| O verejných investíciách |
Jedným z častých klamstiev Roberta Fica v opozícii bolo tvrdenie (napr. v relácii Na telo, 26. septembra 2010, na tlačovej besede 9. januára 2011 atď.), že „vláda zastavila všetky verejné investície“.
Skutočnosť:
Na vyvrátenie tohto klamstva stačí spomenúť výstavbu R4 v úseku Košice-Milhosť, dostavbu 3. bloku JE Mochovce, alebo si v čase uvedených výrokov stačilo pozrieť internetový portál NDS, podľa ktorého NDS vypísala verejné obstarávanie na niekoľko rýchlostných ciest.
| O zotrvaní v politike |
„Nepovažujem za správne, aby človek, ktorý má k dispozícii vládnu moc, či už štyri roky alebo osem rokov, potom sa vrátil do parlamentu a vykrikoval z lavice. Je to smiešne. Podľa môjho názoru to nie je dobré.“
„To je môj recept.“
(Robert Fico v televízii TA3, relácia V politike, 4. januára 2009)
Skutočnosť:
V roku 2010 Robert Fico nedodržal svoj vlastný recept a urobil to, čo predtým považoval za smiešne – vrátil sa do parlamentu ako opozičný poslanec.
…
„Ak Smer nebude úspešný a nedosiahne svoj cieľ, to znamená byť pri zostavovaní vlády a dostať do kabinetu i celkovej politiky čo najviac ľudí, Robert Fico z politiky odíde. Týmto chcem dať najavo, že politik musí prijímať osobnú politickú zodpovednosť za úspech alebo neúspech. Ak príde úspech, som pripravený kandidovať aj na post predsedu vlády. Ak sa dostaví neúspech, odchádzam. Mávať z televíznej obrazovky nebudem, no všetkým sa poďakujem a ihneď sa vzdám funkcie predsedu strany.“ (Robert Fico v rozhovore pre Slovo, č. 47/2000)
Skutočnosť:
V roku 2002 Robert Fico nebol pri zostavovaní vlády, funkcie predsedu strany sa nevzdal a ani neodišiel z politiky.
| O spolupráci s Vladimírom Mečiarom |
„Poučka HZDS mínus Mečiar je pre mňa svätá.“ (v rozhovore pre Plus 7 dní, január 2002)
„Je veľmi nebezpečné stretávať sa s pánom Mečiarom, pretože on potom interpretuje stretnutia po svojom…“ (apríl 2002)
„Za udalosti v rokoch 1994 až 1998 nesie pán Mečiar plnú osobnú a politickú zodpovednosť. Preto Smer nemôže s ním ako s osobou spolupracovať.“ (máj 2002)
Skutočnosť:
Robert Fico v roku 2006 zostavil vládu aj s HZDS na čele s V. Mečiarom.
| O vystúpení z SDĽ |
„Zostávam celkom pochopiteľne členom SDĽ, pretože si naozaj neviem predstaviť, že by som odhodil tých ľudí, s ktorými som tak veľa urobil…“
Takže vy sám neplánujete odchod z SDĽ?
„Považujem to za absolútny nezmysel.“
(Robert Fico, poslanec SDĽ, v rozhovore pre Slovo č. 17/1999)
Skutočnosť:
Ešte ten istý rok, presnejšie 15. septembra 1999 Robert Fico vystúpil z SDĽ a v októbri 1999 zaregistroval novú stranu Smer.
