Demagóg bolo pôvodne označenie politika, ktorý pochádzal z jednoduchého ľudu, odvolával sa na to, že je jedným z ľudí, a preto myslí na nich, rozumej myslí sociálne a cíti národne. Neskôr sa demagógia stala osvedčenou metódou ovládania menej informovaných alebo emotívne orientovaných más.

V starom Grécku demagóg Kleón, aby si získal náklonnosť ľudí, presviedčal ich, že je jedným z nich. Keď rečnil, vždy mal na sebe koženú zásteru, svoj pracovný odev. Osobnostné predpoklady nehrali žiadnu rolu.

Prvú predvolebnú príručku v dejinách napísal Quintus Cicero, ktorý píše a radí svojmu bratovi Marcovi Cicerovi, ako vyhrať voľby do úradu konzula. Jedna z prvých a základných téz, ktorú si mal kandidát osvojiť a pred ľuďmi stále opakovať, je téza o príslušnosti: mal si uvedomovať, že žije v Ríme, čo v praxi znamenalo, že stále má opakovať slová ako Rím, Rimania, rímsky ľud, a má presviedčať, že práve on je ten, kto má starosť o Rím, že práve on myslí ako Riman. Heslo o Ríme malo navodiť základné stotožnenie sa ľudí s ním. Tomu mal podriadiť aj svoju rétoriku.

Quintus Cicero svojmu bratovi ďalej píše, že neexistuje žiadny trik, ani žiadna pretvárka či lož, ktorú by politik na dosiahnutie víťazstva nemal použiť. Má tiež predstierať štedrosť, kompromitovať protivníkov a ľuďom sľúbiť čokoľvek, aj keď vie, že to nebude možné splniť. Najmä však nemá vyslovovať jasné názory a postoje, pretože iba tak si získa čo najväčší počet voličov zo všetkých táborov a iba tak sa vyhne kritike.

Politické súťaže v antike mali neraz dohru po samotných voľbách. Mechanizmus antických volieb umožňoval zmenu výsledkov: ak porazený po voľbách pred súdom dokázal, že víťaz klamal, očierňoval alebo podvádzal, výsledok volieb bol zmenený v prospech poškodeného.

Nevieme, nakoľko sa Marcus Cicero vo svojom víťaznom ťažení riadil uvedenými radami. Čo však vieme, je to, že od čias prvého predvolebného manuálu sa spôsoby, rétorika a (ne)kultúra vystupovania niektorých politikov veľmi nezmenili. Hrozivé je nielen to, že s takýmito spôsobmi je možné vyhrať také či onaké voľby, ale najmä, že tu neexistuje žiadna trestnoprávna zodpovednosť. Inými slovami, kampaň s klamstvami v duchu antického manuálu, ale bez antickej zodpovednosti a spravodlivosti. Horšie než v starom Ríme. Naše súdy si nepochopiteľne osvojili postoj, že politik musí zniesť väčšiu mieru osobných útokov. Takéto niečo dávny Rím nepripúšťal. Je na čase zmeniť volebný zákon aj touto optikou.