Maďarský profesor Katolíckej univerzity v Leuvene Rudolf Rezsőházy sa zamýšľa nad tým, prečo sa ekonómovia nedokážu zhodnúť a prečo sa tak často mýlia. Text pôvodne vyšiel na maďarskom portáli Mos Maiorum. Skrátené.
Churchillovi pripisujú výrok: „Od troch ekonómov som si vyžiadal odborné stanovisko a dostal som štyri odporúčania. Z toho dve od pána Keynesa.“
Parížsky denník Le Figaro nedávno položil štyrom ekonómom, nositeľom Nobelovej ceny, otázku, ako odporúčajú Grékom hlasovať v referende. Dvaja odporúčali hlasovať „áno“, dvaja zastávali voľbu „nie“.
Mimochodom, myšlienka referenda nebola práve šťastná, pretože všetky možnosti týkajúce sa budúcnosti boli zjednodušené na dva protichodné postoje a tie Grékov rozdelili na dva tábory stojace proti sebe. V skutočnosti je situácia oveľa zložitejšia a komplikovanejšia, než aby ju bolo možné zredukovať na dva nezlučiteľné názory.
Prečo je to tak, že ekonómovia patria k rôznym školám a nevedia sa medzi sebou zhodnúť?
Úlohou spoločenských vied (k nim patrí ekonómia, rovnako ako sociológia, politológia, antropológia alebo história) je odkrývať skutočnosť. Vedci svoje bádania začínajú zhromaždením a nastolením faktov, pokračujú ich interpretáciou a končia vysvetlením situácií, fungovaní a zmien. Ich výsledky sú prijateľné vtedy, ak sú preukázateľné a obstoja aj nezávisle od bádateľa.
Niektoré vedy presahujú tento rámec a chcú sa dozvedieť nielen to, čo je a prečo to je, ale chcú povedať aj to, čo má byť. Tak napríklad kriminológia skúma deviácie, poruchy, zločinnosť, a zároveň hľadá spôsob, ako potrestať vinníkov, ako prechádzať zločinnosti, či ako začleniť vinníka po treste späť do spoločnosti.
Ekonómia je aj takouto aplikovanou, normatívnou vedou. Nechce iba odkryť to, ako sa tvoria statky, či ako sa utvárajú služby, ako funguje trh, alebo ako sa striedajú rozvoj a depresia, ale chce tiež vplývať na hospodárstvo, pomenúva správne kroky, respektíve, čo treba urobiť, čiže predkladá aj jasne vymedzenú hospodársku politiku.
Toho, kto odkrýva fakty a diagnostikuje realitu, zaujíma iba existujúca skutočnosť. Dokazuje, či jeho interpretačný systém naozaj zodpovedá realite. Ten, kto koná, politik, vychádza zo svojho vlastného hodnotového systému a tak potom hodnotí veci, vytyčuje ciele a tvorí zodpovedajúcu, osožnú stratégiu.
Mnohí ekonómovia sa zmýlia práve vtedy, keď nerozlišujú logiku konštatovania a logiku návodu a tvária sa, akoby to bola jedna a tá istá vec. Ich nekritické hodnoty vedú k subjektivite a infikujú ich súdnosť pri konštatovaní faktov. Predpisujú doktrínu.
Dobrý ekonóm je ten, kto dokáže logicky artikulovať a zosúladiť vecnú analýzu faktov, hodnotiace súdy, vytýčenie správnych cieľov a výber zodpovedajúcich prostriedkov.
Iste, ľahko sa to povie. Žiaľ, treba si počkať na vyhodnotenie skúseností, aby sa ukázalo, či bola intelektuálna práca a na nej budované ďalšie úsilie úspešné.
Keď sledujem svet vedcov, mám pocit, že dve veci sa u nich zriedkavo prejavujú spoločne: inteligencia a skromnosť. Inteligencia je schopnosť prenikať k podstate. Skromnosť znamená uznať si, že človek sa môže mýliť.
Verzia pre tlač
