V mladosti som hltal mimoriadne populárnu knihu Robinson Crusoe. Príbeh stroskotanca, príbeh porovnania vyspelosti civilizácií i prežitia v napohľad nehostinnej prírode. Robinson postupne objavuje životne dôležité potreby i možnosti, ktoré mu poskytujú zvyšky stroskotaných lodí. Vie ich začleniť, využiť, zachraňujú mu život v krízovej situácii pri strete s domorodým kmeňom vyznávajúcim kanibalizmus.
Robinson zachránil druhého človeka pred jeho vlastným kmeňom. Všetci z toho kmeňa sa na seba podobali, mali tmavšiu pleť. Boli iní než Robinson. Záchrana by však nepomohla, ak by záchranca a zachraňovaný nenašli spoločnú reč. Aby si mohli pocity a dojmy odovzdať a porozumieť si.
Robinson, alebo lepšie jeho autor Daniel Defoe začal tým, že pomenoval a identifikoval zachráneného človeka a dal mu meno – Piatok, podľa dňa, kedy sa záchrana uskutočnila. Aby si ten deň obaja pamätali, aby si pripomínali príbeh jedného i druhého a tiež ich spoločný príbeh uprostred zdivočelej prírody i zdivočelého sveta.
Do Európy dnes prichádzajú ľudia, ktorým vo vlastných krajinách hrozia zotročením tela a ducha podľa pravidiel moslimského kalifátu. Títo utekajúci však veria, že sú krajiny, kde platia iné pravidlá a ľudia žijú slobodne. Akokoľvek pomôcť možno iba tam, kde je ochota a kde dvaja nájdu spoločnú reč.
Lístok na krvavej pláži s otázkou: „Prečo?!“. Prečo na troch kontinentoch tečie krv. Islamský štát sa stáva autorom, prihlasuje sa k zodpovednosti. Verbuje do boja, chce obnoviť kalifát aj za cenu zabíjania náhodných turistov.
Otázku „Prečo?“ mám najradšej od môjho vnuka, ktorý chce objavovať tento svet. Ten svet, v ktorom všetci chcem, potrebujeme žiť. A dnes už aj doslova prežiť.
Naša malá planéta Zem je akoby malým ostrovom, na ktorom kdesi, kedysi pobýval onen pomyselný Robinson a začal komunikovať s Piatkom, ktorého zachránil, hoci nemusel, s ktorým našiel spoločnú reč, navzájom sa potrebovali, aby obaja prežili. Objavili hodnotu jeden druhého a ich jednotlivý i spoločný príbeh dostal celkom iný, hlbší, ľudskejší rozmer.



