Dejiny židovského obyvateľstva v Novom Meste nad Váhom boli po dlhé obdobia neodmysliteľnou a tvorivou súčasťou dejín mesta i regiónu. Už pogrom v roku 1848 však naznačil, ako ľahko sa môže situácia zmeniť.
Niekdajšia synagóga v Novom Mesto nad Váhom, prvá polovica 20. storočia.
V Novom Meste nad Váhom žilo židovské obyvateľstvo už od polovice 13. storočia, keď sa tu podľa záznamu v mestskej kronike usadilo pätnásť židovských rodín z Uherského Brodu. Mená Židov z Nového Mesta nad Váhom sa uvádzajú aj v Knihe mien (Séfer šmos), napísanej okolo roku 1600. V druhej polovici 17. storočia prišla z Moravy početnejšia vlna židovských prisťahovalcov.
V roku 1689 bol pobyt Židov v meste legalizovaný úradnou listinou, ktorá im zaručovala bezpečnosť. Znamenalo to zároveň priaznivé podmienky pre obchodné aktivity, ktoré mohli Židia rozvíjať vďaka rozkvitajúcim remeslám a vzniku početných cechov v meste.
Rozvoj židovskej obce
Počet židovských obyvateľov sa každým rokom rozrastal. V roku 1785 už bola novomestská židovská náboženská obec po Bratislave dokonca druhou najväčšou v Uhorsku. Židovské obyvateľstvo, priamo úmerne dosiahnutému spoločenskému postaveniu, sa postupne dostávalo z periférie mesta čoraz bližšie k centru. Koncom 18. storočia mala už väčšina obchodov v centre mesta židovských majiteľov.
Tolerančný patent Jozefa II. z roku 1782 umožnil židovskému obyvateľstvu ľahší prístup k remeslám, priemyselnej výrobe a k výkonu slobodných povolaní. Okrem toho Židia dostali reálnu možnosť získať svetské vzdelanie. V roku 1784 vznikla v meste prvá židovská škola, ktorá začala slávnu históriu školstva novomestskej židovskej náboženskej obce.
Od konca 18. storočia možno v uhorskom židovstve, a teda aj v Novom Meste nad Váhom, sledovať zmeny, ktoré súvisia s historickým procesom židovského osvietenstva.Vnútri židovskej spoločnosti sa presadzovala moderná európska kultúra, orientovaná najmä na nemeckú kultúru a nemecký jazyk. Nemecký jazyk si osvojila aj novomestská židovská pospolitosť.
Prvé pogromy
Revolučné roky 1848-49 mali zákonite aj svoje sprievodné javy, napríklad stúpajúce ceny a klesajúce mzdy. Ľudia to pripisovali tým, čo mali v rukách obchod a pracovné miesta, teda predovšetkým židovskej časti obyvateľstva. V Novom Meste nad Váhom sa rozpútal 1. mája 1848 veľký židovský pogrom. Ľudia z okolitých obcí celý deň rabovali obchody a útočili na Židov. Novomešťania sa rabovania nezúčastnili, naopak niektorí z nich s nasadením vlastného života bránili Židov. Pri útokoch na židovské obchody a domy boli usmrtení traja Židia. Škody na majetku boli obrovské.
Po rozpade Rakúsko-Uhorska a po vzniku Československa prišiel druhý pogrom. V novembri 1918 sa opakovalo veľké rabovanie najmä židovských obchodov, ktorého sa opäť zúčastnili zväčša obyvatelia okolitých obcí.
Po konsolidácii politickej situácie sa na dve desaťročia upokojili aj vzťahy medzi židovským a nežidovským obyvateľstvom.
Deportácie
Situácia sa opäť zmenila v roku 1938 po vzniku Slovenského štátu. Dňa 5. novembra 1938 bolo z Nového Mesta nad Váhom násilne vysťahovaných 76 Židov na odstúpené územie Maďarska. Po ďalších protižidovských nariadeniach boli Židia od roku 1939 postupne prepustení zo zamestnania, vylúčení z verejných služieb, nesmeli pracovať v lekárňach a bol tiež obmedzený počet Židov pri vykonávaní lekárskej praxe. Od roku 1940 boli Židia povinní odovzdať pasy, takmer všetci prišli o zamestnanie, ich podniky boli zlikvidované, majetok patriaci k podstate podnikania bol zaistený štátom. V Novom Meste nad Váhom bolo od roku 1939 zlikvidovaných trinásť židovských podnikov a obchodov.
Po ďalšom zhoršení situácie sa viacerí Židia formálne dali pokrstiť, čím si zachránili život.
V marci 1942, krátko pred prvými transportmi sa novomestský rabín Armin Frieder stretol s Jozefom Tisom na jeho fare v Bánovciach nad Bebravou. Frieder odovzdal Tisovi list slovenských rabínov, ktorí prezidenta prosili aby zabránil chystaným tragédiám. Po stretnutí s Tisom si Friedman do svojho denníka poznamenal, že prezident zostal neoblomný. Pretože podľa informácií mali byť slobodné ženy deportované ako prvé, slobodným ľuďom odporúčal zosobášiť sa. V priebehu niekoľkých dní potom zosobášil približne osemdesiat párov.
V prvom transporte z Nového Mesta nad Váhom 22. marca 1942 bolo odvlečených 104 slobodných mužov. Skončili pravdepodobne v poľskom koncentračnom tábore Majdanek na predmestí Lublinu. Dňa 25. marca 1942 nasledoval ďalší transport. Vyše šesťdesiat slobodných dievčat z Nového Mesta bolo odvezených do Bratislavy do zberného tábora Patrónka, odkiaľ ich spolu s ďalšími židovskými dievčatami odtransportovali v dobytčích vagónoch do Osvienčimu.
V júli 1942 boli deportovaní aj obyvatelia židovského starobinca Ohel David. V deň deportácie bolo v starobinci 74 ľudí, z ktorých sa podarilo zachrániť 45.
V roku 1944 po potlačení SNP bol starobinec premenený na dočasný sústreďovací tábor pre starších Židov a boli tu zriadené gardistické kasárne. Odtiaľto transportovali Židov do koncentračného tábora v Seredi, odkiaľ pokračovali do Osvienčimu. Po prevezení viacerých starších Židov aj z východného Slovenska sa dobudovali baraky a starobinec sa zmenil na geto. Keď v septembri 1944 prišlo do mesta nemecké vojsko, obyvatelia starobinca boli deportovaní. Medzi deportovanými boli aj rodičia rabína Friedera a Gizi Fleischmannová. Následne bol starobinec zničený, niektorým obyvateľom starobinca sa podarilo ujsť do hôr, ostatní boli deportovaní.
V roku 1944 bol zatknutý aj rabín Armin Freder. V apríli 1945 bol v transporte do koncentračného tábora, cestou sa mu však podarilo ujsť a do konca vojny sa ukrýval. Jeho rodičia, manželka ani dcéra holokaust neprežili, prežil len jeho brat a syn, ktorí sa po vojne vysťahovali do Izraela. Armin Frieder zomrel krátko po skončení vojny.
Z novomestských Židov prežila asi desatina
Pred deportáciami v roku 1942 bolo v Novom Meste nad Váhom 1728 židovských obyvateľov. Holokaust prežila asi len desatina z nich. V roku 1948 sa viacerí novomestskí Židia vysťahovali do Izraela.
Starobinec Ohel David slúžil po vojne ako sirotinec pre židovské deti, od roku 1950 v ňom bol okresný detský domov. Dnes je zachovaná len časť pôvodnej budovy, no účel plní dodnes - ako zariadenie pre deti bez rodičov.
Židovská náboženská obec v Novom Meste nad Váhom postavila počas svojej existencie tri synagógy, avšak ani jedna sa do dnešnej doby nezachovala. Tá posledná bola postavená v roku 1873, na jej mieste dnes stojí obchodný komplex s parkoviskom.
Denník Armina Friedera mal pôvodne osemsto strán. Dôležitejšie časti denníka po vojne spracoval a knižne vydal jeho brat Emanuel Frieder. V slovenskom preklade kniha vyšla v roku 1993 pod názvom Z denníka mladého rabína.
Verzia pre tlač
