Po celej Európe nezištne pomáha množstvo dobrovoľníkov. Toto však nie je kríza, ktorú majú vyriešiť dobrovoľníci. Je potrebný efektívny spoločný postup všetkých európskych krajín a ich vlád, píšu Lydia Gallová a Izza Leghtasová z organizácie Human Rights v článku pre magazín Politico.
Sýrski utečenci na železničnej stanici vo Viedni. (Zdroj: Flickr / Josh Zakary)
Manželia Samira a Omar pochádzajú z mesta Kobane v Sýrii. So svojimi štyrmi malými deťmi sa vydali na nebezpečnú cestu cez Stredozemné more do Európy, aby tu mohli žiť v pokoji a slobode. Lydia Gallová a Izza Leghtasová z organizácie Human Rights Watch sa s nimi stretli v jednu noc, keď stáli na konci dlhého radu ľudí čakajúcich na vstup do tranzitného tábora v chorvátskom meste Opatovac.
Samira a Omar ušli, aby si zachránili svoj život a život svojich detí. Prešli strastiplnú cestu. Aby potom všetkom zažili na hraniciach Európy ďalšie „ponižovanie a urážanie“, upozorňujú autorky čánku. „Nedostatočná koordinácia medzi úradmi susedných štátov, odmietanie niektorých štátov prevziať zodpovednosť za žiadateľov o azyl a zatváranie hraníc spôsobili, že to, čo mohlo byť zvládnuteľným prílevom utečencov sa občas stáva nezvládnuteľnou situáciou.“
Gallová a Leghtasová ďalej píšu, že videli veľa rodín s malými deťmi i batoľatami, ktoré boli nútené prenocovať pod holým nebom v zime a daždi, a tisíce ľudí, čo nemali jedlo ani vodu. „Ale boli sme svedkami aj inej, lepšej stránky Európy: obrovského úsilia dobrovoľníkov, znepokojených občanov, ktorí na niektorých miestach, ktoré sme navštívili, preukazovali pohostinnosť a ľudskosť.“
V Budapešti na známej stanici Keleti dobrovoľníci vytvorili na niekoľko týždňov provizórny tábor pre tisíce utečencov, vo Viedni a po celom západnom Balkáne si mnohí vzali v práci voľno a dobrovoľne pomáhali utečencom, zhromažďovali peniaze a nakupovali a rozdávali potraviny, šatstvo, prikrývky a stany. Na jednom pohraničnom priechode medzi Chorvátskom a Srbskom jeden švédsky dobrovoľník postupne viezol sýrskych utečencov k najbližšiemu autobusu.
„Lenže toto nie je kríza, ktorú majú vyriešiť dobrovoľníci. Táto kríza si vyžaduje účinnú spoločnú reakciu Európskej únie a ďalších európskych vlád. Relokačný plán schválený Európskou radou 22. septembra je len prvým krokom. Efektívna spoločná reakcia EÚ si vyžaduje tiež vytvoriť bezpečné a legálne cesty do Európy, záväzok napraviť rozbitý európsky azylový systém a zabezpečiť robustné pátracie a záchranné akcie v Stredozemnom mori,“ uviedli Gallová a Leghtasová z Human Rights Watch. „Budovanie kapacít na západnom Balkáne a zvýšená pomoc utečencom v Turecku, Jordánsku a Libanone sú dôležité. Sú však len doplnkom, nie náhradou, a vlády všetkých členských štátov Európskej únie by mali prispieť svojou zodpovednosťou.“
Verzia pre tlač
