Zdrojom vnútorných i medzinárodných napätí a konfliktov sú aktéri, ktorí nerešpektujú pravidlá a bez obáv ich ignorujú, upozornil v článku vo Foreign Affairs Richard N. Haas, prezident vplyvného amerického think tanku Council on Foreign Relations (CFR) a bývalý hlavný poradca amerického ministerstva zahraničia. Niektoré príčiny destabilizácie sú štrukturálnej povahy, niektoré sú výsledkom zlých rozhodnutí.
Po viac ako dvoch desaťročiach sa usporiadanie sveta z konca studenej vojny rozpadá, tvrdí Haas. Vznikajú akési neusporiadané vzťahy, v ktorých si viaceré väčšie či menšie mocenské centrá uplatňujú svoju moc.
Na Blízkom Východe sa celé územia dostávajú pod kontrolu ozbrojených klanov či teroristických skupín. Silní lokálni vodcovia sú schopní vyvolať obrovské konflikty siahajúce aj poza hranice, pričom schopnosť medzinárodných aktérov udržať pokoj a stabilitu sa znižuje.
Destabilizuje sa aj periféria Európy. Putinovo Rusko sa zjavne „vzdalo možnosti začleniť sa do súčasného európskeho i globálneho poriadku, namiesto toho si buduje budúcnosť založenú na špecifických postojoch a vzťahoch so svojimi najbližšími susedmi a klientmi“ – zjavne s cieľom akého sovietskeho reštaurovania. Pri sledovaní tohto cieľa ukrajinská kríza určite nie je posledným prípadom.
V Ázii je veľa silných štátov, čo je však tiež potenciálnym zdrojom napätí a nestability, pretože stále je tu veľa rán z minulosti i nevyriešených vecí vo vzájomných vzťahoch. Nehovoriac o tom, že sú tu krajiny ako Pakistan, kde sa zdá byť islamský terorizmu nezničiteľný, alebo diktátorská Severná Kórea.
Po tzv. Arabskej jari vzniklo v celom arabskom priestore viacero nebezpečných mocenských centier.
Zdá sa, ako by v dnešnom svete chýbali účinné mechanizmy, ktoré by bezpečne korigovali a stabilizovali systém medzinárodných vzťahov. Neprípustnosť násilného prisvojenia si iného územia sa po ruskom anektovaní Krymu zdá byť neúčinná. Ani si nechcime predstaviť, čo by sa stalo, keby sa napríklad Čína rozhodla podobným násilným spôsobom získať napríklad niektoré ostrovy či pobrežné pásma.
Haas si myslí, že k tejto situácii čiastočne prispeli aj chyby v zahraničnej politike Spojených štátov (napríklad politika USA v súvislosti s Arabskou jarou alebo vopred vytýčený termín odchodu amerických vojsk z Iraku).
Akým smerom by sa mala v tejto situácii uberať americká zahraničná politika? Haas tvrdí, že americkí lídri by si mali uvedomiť, že Spojené štáty často jednoducho nedokážu nastoliť udržateľný demokratický systém v iných krajinách, kde je celkom iný kultúrny a sociálny kontext. Preto by sa Spojené štáty mali skôr usilovať o to, aby takéto krajiny neohrozovali medzinárodnú bezpečnosť, a popritom trpezlivo podporovať miestne občianske aktivity, ktoré by postupne mohli viesť k vnútornej premene týchto spoločností, myslí si Richard N. Haas.
- (red; Foto: Flickr/Sasha Maksymenko)
