O tom, kto a aký je Miloš Zeman, svedčí aj skutočnosť, akými ľuďmi sa obklopuje. Český spisovateľ a historik Petr Placák odkrýva realitu Zemanovho blízkeho okolia. Úryvky z článku publikovaného v revue Přítomnost.
Prezident Zeman nepotrebuje peniaze, zato miluje moc. Celkom mimo parlamentného systému, ktorý je chrbtovou kosťou demokracie, si vymenoval vládu svojich priaznivcov a verných, ktorí nemajú sebamenší mandát, a až ex post sa pre tento svoj spolok, ktorý eufemisticky nazýva vládou odborníkov – azda odborníkov na funkcie – snažil získať podporu v snemovni mobilizáciou svojich priaznivcov, vrátane snahy rozdeliť momentálne najsilnejšiu politickú stranu, sociálnu demokraciu.
Zeman obišiel parlamentnú demokraciu, a keď sa proti tomu ozvalo pár nesmelých hlasov, označil ústavné zvyklosti za idiotské.
Jediný, kto sa v tejto krajine zachoval mužne, bola žena. Miroslava Němcová povedala Zemanovi jasne nie, bez toho, aby si nechala pootvorené zadné dvierka. Nepochopiteľne, zbabelo sa správajú aj médiá, a na prvom mieste Česká televízia.
Zeman vo svojej bohorovnosti, opitý mocou, a tiež vínom, zaštítený hlasom ľudu (Zemanovi však dala hlas menšina voličov) označuje ústavný poriadok za idiotský a útočí priamo na ústavné inštitúcie.
Obchádzanie ústavných inštitúcií odvolávaním sa na hlas ľudu ako na hlas boží, ktorý nie je obmedzený právnym štátom alebo ústavou, je základom politiky hnedej i červenej varianty fašizmu a je tristné, že na tento škandalózny výrok najvyššieho ústavného činiteľa reagovali len jednotlivci.
Ľuďmi, ktorí nie sú schopní pochopiť jeho veľkosť, Zeman pohŕda a pretože si ľudí neváži, za to, že si ho nevážia, hovorí čokoľvek, čo mu práve napadne. Zeman neustále klame, hovorí opak toho, čo tvrdil včera, falšuje či si rovno vymýšľa rôzne štatistiky, bez toho, že by to bolo v najmenšom rozpore s jeho svedomím, naopak.
Džentlmen
Keď kedysi Petra Buzková začala svojou popularitou Zemana v sociálnej demokracii zatieňovať, vznikol v prostredí poradcov vtedajšieho premiéra kompromateriál, v ktorom bola Buzková osočená, že sa pred novembrom živila ako prostitútka, týrala svoje dieťa a spolupracovala s ŠtB. Túto autenticky eštebácku dezinformáciu, písanú nefalšovaným prednovembrovým eštebáckym žargónom, vypracoval Zemanov poradca Vratislav Šíma, ktorý za komunizmu pôsobil dvanásť rokov na ÚV SZM, kde mal na starosti propagandistické kampane.
Ako sa džentlmen Zeman zachoval, keď sa celá vec prevalila? Zemanov poradca Zdeněk Šarapatka sa nechcel na nechutnej provokácii podieľať a postavil sa proti nej. Zeman potom za autora dezinformácie označil nepriamo práve jeho, zatiaľ čo sa osočenej kolegyni ani slovom nezastal. Prečo by aj? Petra Buzková síce nebola prostitútka, ani nezanedbávala svoje dieťa, ani nespolupracovala s ŠtB, zato však ohrozovala vodcovstvo Zemana v sociálnej demokracii, čo bolo neporovnateľne horšie previnenie. Zeman sa s touto nechutnou aférou, ktorá vznikla v prostredí jeho najbližších spolupracovníkov, vysporiadal tak, že o Buzkovej potom trúsil poznámky, že je neschopná a lenivá.
Zemanovi mafiáni
Šéfom Zemanových poradcov bol vtedy Miroslav Šlouf, pred novembrom tajomník OV KSČ v Prahe 7, o ktorom strana uvažovala, že ho inštaluje do funkcie mestského tajomníka strany. František Mrázek, prednovembrový vekslák s kontaktmi na pražských straníckych bossov, ktorým vozil v kufri žigulíka salámy, a ktorý sa po novembri vypracoval na hlavu pražskej mafie a nakoniec dostal guľku do tela zjavne preto, že toho veľa vedel, chodil v čase Zemanovho premiérovania v rokoch 1998 až 2002 na úrad vlády, kde si so Šloufom vzájomne vymieňali informácie. Polícii sa okrem iného podarilo odpočúvať telefonický rozhovor, v ktorom Mrázek oznamoval Šloufovi, že mu našiel kandidátov na riaditeľa BIS a riaditeľa protikorupčnej polície. Krátko po nástupe Zemanovej vlády boli odvolaní riaditeľ BIS, riaditeľ protikorupčnej jednotky, šéf útvaru proti praniu špinavých peňazí i riaditeľ NBÚ. Šlouf začal svojich ľudí dosadzovať aj na Grossovo ministerstvo vnútra.
Aké typy ľudí to boli, dosvedčuje vtedajší generálny sekretár ministra zahraničných vecí Jana Kavana Karel Srba, ktorý bol do funkcie inštalovaný na základe Šloufovho odporúčania, hoci to na prvý pohľad bolo hovädo ovešané zlatými reťazami ako od kolotoča. Srba sa okrem iného snažil riešiť problémy objednaním vraždy novinárky Sabiny Slonkovej. Túto zákazku si objednal u českobudějovického kriminálnika prezývaného Citrón, ktorý bol – na rozdiel od pána generálneho sekretára – natoľko prezieravý, že zadanie nevykonal.
Tak ako je Zemanovi celkom ľahostajné, či jeho slová zodpovedajú reáliám alebo nie, pretože hovorí predsa k debilom, tak je mu celkom jedno, akými ľuďmi sa obklopuje, len keď mu slúžia, a keď už z nich nemá žiadny úžitok, tak sa ich bez najmenších škrupúľ zase zbaví.
Opozičná zmluva
Tunelovanie českej demokracie pánom Zemanom však nenastalo s jeho nástupom do prezidentskej funkcie. Dostalo akúsi systémovú podobu už počas tzv. opozičnej zmluvy, ktorú uzavrel Zeman ako šéf menšinovej vlády s vtedy opozičnými občianskymi demokratmi Václava Klausa. Ak sa za vlády Klausa v 90. rokoch tzv. zhaslo, aby bolo možné, slušne povedané, bez zbytočných prieťahov nastoliť nové vlastnícke vzťahy, tak sa vďaka opozičnej zmluve zhasla politika, prestal fungovať systém vlády a opozície, a tým aj kontrolné mechanizmy. ČSSD a ODS sa medzi sebou dohodli na rozdelení všetkých rozhodujúcich postov v krajine.
Ak pán Ištván dnes stíha troch exposlancov za to, že prijali nejaké funkcie, zatiaľ čo druhá strana získala politické výhody, tak by musel stíhať celú opozičnú zmluvu odľava doprava, bez toho, aby musel kohokoľvek odpočúvať, pretože vyššie spomenuté je v nej priamo uvedené: vláda sa s opozíciou rozdelí o posty, a tá sa zaviaže, že za celé štvorročné volebné obdobie nevysloví v snemovni nedôveru vláde! Tak, pán Ištván, smelo do toho! Alebo že by mal Miloš Zeman na vrchnom zastupiteľstve tlačenku, alebo azda Ištván na Hrade?
… článok pokračuje na ďalšej stránke ►
